Keď hlava štátu hovorí, že novela otvára priestor na odvolanie zamestnanca z riadiacej pozície bez uvedenia dôvodu, a teda iba z politických dôvodov, triafa do čierneho. Hoci za druhej Dzurindovej vlády tu boli náznaky, že sa aj na Slovensku konečne dočkáme profesionálnej štátnej služby (zriadený bol Úrad pre štátnu službu), pokušenie zneužívať moc bolo u politikov silnejšie než oddanosť princípom fair play.
Aj tí najreformnejší politici veľmi rýchlo zistili, že ak chcú v demokracii „karpatského typu“ uspieť, potrebujú trafiky, kde môžu za odmenu dosadzovať svojich ľudí.
A tak si tu žijeme. Hoci majú všetci politici plné ústa rečí o transparentnosti, stranícke tričko je stále tou najsilnejšou devízou.
Vlády prichádzajú a odchádzajú, s nimi sa menia aj úradníci, a sen o profesionálnej štátnej službe, v ktorej sedia odborníci, sa rozplýva. Je neuveriteľné, že 30 rokov im to prechádza. Ak by sa takto správali majitelia súkromných firiem, dávno by skrachovali. No štátny aparát financovaný z našich daní nejakým zázrakom stále funguje, hoci ho často riadia zďaleka nie tí najschopnejší.
Poviete si – nejako bolo, nejako bude. Na silu zotrvačnosti sa však nemožno spoliehať donekonečna. Kvalitné úrady sú chrbtovou kosťou štátu.
Hoci sa hovorí, že kapry si vlastný rybník nevypustia, raz bude musieť prísť nejaký Nebojsa, ktorý si povie dosť a zmení zákony tak, aby štátna správa bola konečne apolitická a profesionálna.