Majú dosť preťažovania, dosť nadčasovej práce bez akýchkoľvek limitov. Nehovoria to prvýkrát, koalícia sa však hrá (ako aj v iných oblastiach) na mŕtveho chrobáka. Pohár trpezlivosti sa po kvapkách napĺňa. Z nečinnosti neviňme iba ministra zdravotníctva, ten sám veľa nezmôže. Pýtajme sa aj takého Borisa Kollára, ako v praxi doteraz riešil požiadavky zdravotníkov.
Lekári apelujú aj na zlý stav zdravotníctva, čo pandémia iba zviditeľnila. Namiesto zlepšovania nastáva opak. Jediný liek, ktorý predpisuje Vladimír Lengvarský, je optimalizácia počtu nemocníc. Aj keď sa tak stane, nejaký rok to potrvá. Čo dovtedy, čo s horiacimi a zásadnými problémami zdravotníctva? V poslednom čase už odišli stovky lekárov a vyše tisícky sestier. Hrozí, že nás nebude mať kto liečiť. Čakajú vari vládni predstavitelia na úplný kolaps nemocníc počas tretej vlny, inak neurobia ani jeden ústretový krok?
Bez reforiem vláda nevie, čo má robiť. Je „nahá“. Normálne vládnuť nevie. Ak nedôjde k zlepšeniu ani v najbližších týždňoch, mala by ísť od koryta preč.
Nemaľujme čerta na stenu. Nikto by však nemal podceňovať hnev, agresivitu a zúrivosť niektorých občanov. Tie si zatiaľ bezprecedentne ventilujú na politikoch, epidemiológoch, bezbranných predavačkách či policajtoch. Ľahko sa môže stať, že sa prelejú do nemocníc. Čo potom?
Kto bude chcieť zostať pracovať v krajine, ktorá je v pekle, ako hovorí Robert Fico? A k tomu sľubuje brutálnu jeseň a jar. Namiesto toho, aby expremiér situáciu upokojoval, napätie stupňuje. Hoci na poslednej tlačovke si už sám uvedomil, že sa to nemusí zvládnuť, nechal súčasnú a bývalú pravú ruku (Ľuboša Blahu a Roberta Kaliňáka) verejne sa postaviť za agresívnych občanov, proti polícii a dodržiavaniu pravidiel v obchodnom reťazci. Naopak, Peter Pellegrini sa jednoznačne vymedzil voči porušovaniu zákonov. Konečne tak načrtol jasnú deliacu čiaru voči Smeru, za ktorú nemožno skĺznuť.
Hlavné tromfy má však v rukách vláda. Odpor k očkovaniu, únava z pandémie sa tu miesia s katastrofálnym vládnutím. Hnev, ktorý pozorujeme aj inde vo svete, u nás zachvacuje oveľa väčšiu skupinu ľudí. Keď odstránime covidovú šupku, vidíme až na dreň, ako bezradne pôsobia jednotliví ministri. Jediné, čo nám ponúkajú, sú reformy. Jedna horšia ako druhá. Nie div, že vyvolávajú veľkú mieru nesúhlasu v celej spoločnosti. Na kompromis či návrhy zvnútra – univerzít, súdov, nemocníc, sociálnych partnerov, nereagujú a prejavujú veľkú mieru cynizmu. Povedzme si rovno: žiadne reformy sú momentálne najlepším variantom.
Bez reforiem je vláda „nahá“. Normálne vládnuť nevie. Ak nedôjde k zlepšeniu ani v najbližších týždňoch, mala by ísť od koryta preč. Či to bude formou referenda, alebo priamo predčasnými voľbami, nehrá až takú rolu. Zahrávať sa s trpezlivosťou ľudí nejde donekonečna. Vidina zmeny v blízkom čase je možno jediný liek na upokojenie situácie. Kolaps krajiny si nikto neželá.