Krajina po krajine sprísňuje opatrenia, naše milé susedné Rakúsko onedlho zavedie povinné očkovanie, hovorí o ňom i Maďarsko a ostatní, zatiaľ, slovne vajatajú. Karpatský tiger tiež mierne pritvrdil, no vzhľadom na katastrofickú demoralizáciu spoločnosti v predsmrtných kŕčoch dosahuje suterény prekliato nízke a hrozí, že kým sa vymoce z kovidového labyrintu, vykrváca. Povedané menej poeticky, Slovensko momentálne dosiahlo svetové prvenstvo, máme najvyšší sedemdňový priemer prípadov koronavírusu na počet obyvateľov, ako hovoria údaje portálu Our World in Data. Za nami sú Slovinsko, Rakúsko a Chorvátsko.
Čím to, keď tu máme prakticky 60 percent neočkovaných ľudí, ktorí sú takí chrabrí, že sa neboja smrti, spoliehajú sa na vlastnú imunitu, nezastraší ich ani realita preplnených nemocníc, mnohých ani mŕtvi príbuzní či kamaráti, ba dokonca niektorí sú až takí hrdí, že odmietajú nosiť okovy otroctva v podobe handrových rúšok na tvári? Čím to, že výkladnou skriňou odporu voči neschopnej vláde sa stala sebecká ľahostajnosť voči druhým? Je pravda, že situácia sa zhoršuje aj v krajinách, ktoré vzhľadom na vysokú zaočkovanosť covid minimalizovali, lenže pravdepodobne nikde neexistuje krajina, v ktorej si opozícia naháňa populistické body nielen na bojkotovaní zdravotných opatrení, ba priam k samovražednému správaniu nabáda. Pretože krajiny, ktorých situácia je podstatne lepšia, majú spoločné hlavne to, že sa vlády a opozícia v otázkach verejného zdravia dokázali bezvýhradne zjednotiť.
Na Slovensku sa v pandemickej situácii naplno prejavili všetky neduhy predchádzajúcich politík: absolútny rozpad dôvery v inštitúcie spôsobený ťažkým laissez-faire kapitalizmom spôsobil teraz už doslova toxický individualizmus, ktorý jediný je toxickejší ako doterajšie chaotické (ne)riešenie situácie. Čím viac ľudí však zomiera a čím viac nahnevaní ľudia detinsky trucujú, tým sme bližšie k opatreniam, ktoré sa už v Rakúsku zavádzajú a ktoré sa nám všetkým budú páčiť ešte menej.