Na stôl preto prichádza opäť pomoc od štátu. Expremiér Peter Pellegrini hovorí, že Hlas lockdown podporí, iba keď vláda dokáže okamžite poskytnúť zasiahnutým prevádzkam efektívnu pomoc. Nemal by to byť problém, veď štát má schémy nastavené. Lenže každý si dobre pamätá, ako v praxi pomoc v druhej vlne haprovala.
Otázkou je, či všetci, ktorí o pomoc žiadajú, ju aj potrebujú. Napríklad niektorí kľúčoví zamestnávatelia ako Železiarne Podbrezová, hlinikáreň Slovalco či U. S. Steel Košice. Tieto energicky náročné podniky sa sťažujú na vysoký rast cien energií v tomto roku. Chcú, aby im vláda pomohla z envirofondu. V ňom je k dispozícii 1,1 miliardy eur. Peniaze by mali však slúžiť na ekologizáciu výroby, nie na pomoc v čase krízy.
Navyše niektoré priemyselné giganty hovoria iba polovicu pravdy, druhú umne zamlčujú. Doterajšie ekonomické údaje ukazujú, že mnohé fabriky sú napriek kríze v ziskoch, a nie v malých. Tak prečo pýtajú pomoc? Fabriky sa ohrádzajú, že teraz platia za energie, ktoré objednali v minulosti, keď boli lacné. To sa čoskoro zmení. Ani to nie je úplná pravda. Nerastú iba ceny energií a materiálov, ale aj výrobkov (napríklad hliníka a ocele), ktoré ponúkajú.
Viaceré priemyselné podniky chcú iba rovnaké podmienky, ako majú ich konkurenti v EÚ. Inak nebudú vládať držať krok nielen s nimi, ale najmä s menej ekologickými ázijskými výrobcami. Rozhodne majú kus pravdy. Prečo ale zneužívajú na systémovú zmenu súčasnú krízu, ktorá s tým nesúvisí.
Logicky totiž každému napadne, prečo sa peňažný tok (opäť) nájde pre tých v ziskoch, a nie pre prevádzky, ktoré museli byť počas lockdownu zatvorené a sú na pokraji prežitia.