A nielen to, asi by si rád založil aj nejakú reštauráciu. Lebo inak sa len ťažko dá pochopiť, prečo sa im mieša do remesla a prikazuje, čo majú mať na stole. Nad návrhom tzv. eko porcie nevedno, či sa smiať (nad samotným Matovičom), alebo plakať (nad ministrom financií a celou našou politikou). Pochopiť, prečo by mali reštaurácie povinne ponúkať polovičnú porciu za tri štvrtiny ceny celej porcie, je nad intelektuálne sily obyčajného smrteľníka. Lenže Matovič už veľakrát ukázal, že za hranicami rozumu sa začína ríša, kde kraľuje on. Aby to nebolo málo, na stole má byť aj krčah vody. To sa kvituje, veď aj to zvyšuje reštauračnú kultúru. Prečo by to ale mal prikazovať minister financií? Nemali by to iniciatívne robiť reštaurácie, aby si získali zákazníkov?
Revolučne tiež pôsobí zdanenie prepitného. Ako aj v iných prípadoch ide o obkukaný „revolučný“ nápad, ako neubrať obsluhu o tringelty v dobe elektronických platieb. Zákazník bude mať právo odmietnuť, ale kto si to dovolí? Dobrovoľnosť sa mení na vymáhanie. Výsledkom bude iba ďalšie zvýšenie ceny. Iba rojkovia si môžu myslieť, že zníženie DPH v gastrosektore povedie k poklesu cien jedál.
Aspoň pri zrovnoprávnení zdaňovania živnostníkov a zamestnancov trafil Matovič do čierneho. Áno, v živnostiach je neporiadok. Zneužívanie málo zdanených živností na zamestnanecké pomery je choroba, ktorá rozožiera príjmy štátu i starobné dôchodky. Lenže sa netýka všetkých, budú aj obete, ktorým štát riadne skomplikuje existenciu. Na ne sa už nemyslelo.
Matovič si marketingovými šou pomazal ego. Ako ho poznáme, možno išlo iba o vystrelenie ceny tovaru na maximum, ako to zvyknú robiť pokútni trhovníci. Nakoniec sú spokojní, keď dostanú tretinu. Dúfajme, že to tak bude aj pri Matovičovej revolúcii.