Snaha odstrihnúť sa od nedostatku tu bola už za minulej vlády. Jedna z mliekarní dostala podporu od štátu na nákup veľkého maslostroja. Lenže aj tak je masla málo, lebo na Slovensku sa vyrába málo mlieko. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa síce v priebehu posledných sedem-osem rokov zvýšila, no aj tak nedosahuje lekármi odporúčanú dávku. O rast spotreby sa postarali dovozy v réžii obchodných reťazcov. Na pultoch je nielen zahraničné maslo, ale celá plejáda ďalších mliečnych výrobkov.
S príchodom každého ministra sa očakáva priam zázračné vzkriesenie poľnohospodárstva a potravinárstva. Kto všetko sa na ministerskom poste už nevystriedal – od pôdoznalca cez troch či štyroch predsedov družstiev, neúspešnej diplomatky, súkromného hospodára, krízového manažéra, šéfky pozemkového fondu, romantika vidiaceho spásu v malých farmách až po muža koreniaceho v bankovom sektore.
Snahu mali, aj vízie, často boli na míle vzdialené realite, no takmer pre všetky bolo typické podcenenie financovania agrosektora zo strany vlády a chabé výsledky pri rokovaniach s Bruselom. Teraz prišiel účet v podobe drahého masla. Nebude to jediná potravina, ktorá zdražie a vytiahne ľuďom pred Vianocami z vreciek peniaze, ktoré rátali použiť možno na šport, kúpu knihy a tisíc iných menej či viac dôležitých vecí pre to, aby si urobili život radostnejší. Lenže bez jedla sa prežiť nedá. A tak budeme všetci platiť viac. Za našu neschopnosť mať funkčné poľnohospodárstvo a potravinárstvo.