Týka sa zavedenia nulových doplatkov za lieky pre dôchodcov. A dobre sa ukazuje, že ani rozprávky, ani novely zákonov si netreba interpretovať „doslovisticky“. Za slovíčkami je mnoho nuáns.
Lebo ak niekto zo spojenia „nulové doplatky“ odvodí, že dôchodcovia zas budú mať niečo „zadarmo“, čo je u nás značne sprofanovaný pojem, Slovenská lekárnická komora ho rýchlo upokojí: nie všetci dôchodcovia, a nie za všetky a za hocijaké lieky. Zrušenie doplatkov za lieky pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, deti do 6 rokov a dôchodcov schválili poslanci už začiatkom februára a interpretovalo sa to ako naplnenie Programu pomoci rodinám strany Sme rodina. Už vtedy však bolo jasne formulované, že sa pri tom bude zohľadňovať výška príjmu do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku. Tí dôchodcovia, ktorých sa nulové doplatky za najlacnejšie liečivá a doplnky budú týkať, nesmú mať podľa sofistikovaných výpočtov za mesiac vyšší príjem ako 679,80 eura. Ostatných sa bude týkať limit spoluúčasti.
Na prvé počutie to znie zmysluplne. Výška dôchodkov ani náhodou nie je jednotná, a tak sa zdá opodstatnené odľahčiť najmä tým, pre ktorých sú doplatky za lieky doslova otázkou holej existencie. Tí „bohatí“ dôchodcovia by nemali mať problém za lieky doplácať. Ale v tom práve tkvie onen háčik – je skutočne každý dôchodca s príjmom vyšším ako stanovený limit „bohatý“? V prípade niektorých je totiž relatívne vyšší príjem napríklad aj výsledkom situácie, že si vzhľadom na nízky dôchodok príjem zvyšujú prácou – a nie preto, že chcú, ale preto, že musia. Celkový príjem tak môžu mať vyšší ako povedzme 700 eur. Nemali by sa nulové doplatky týkať aj ich?