Na prvý pohľad to tak nevyzerá. Veď keď sa pozrieme na okolité krajiny, stále máme čo doháňať. Na Slovensku je priemerná mzda 1 200 eur, v susednom Maďarsku 1 260 eur, v Poľsku a v Česku 1 470 eur. Nehovoriac o tom, že v takom Nemecku a Rakúsku priemerné mzdy prekračujú aj 4 000 eur. Tak prečo toľko kriku?
Čistá mzda na účte zamestnanca totiž pre zamestnávateľa nič neznamená, dôležitá je superhrubá mzda. V nej sú započítané aj všetky dane a odvody a tie – ako všetci dobre vieme – vôbec nie sú malé. A to v ekonomike, kde je podiel ľudskej práce stále vysoký. O reformách sa v tejto oblasti už hovorí dlho, aj v súčasnej vláde, na papieri zatiaľ nič nie je, a ktovie, či v rozhádanej koalícii aj bude.
Ešte oveľa dôležitejším faktorom, ktorý v minulosti prilákal nejedného zahraničného investora, je pomer mzdy a produktivity práce. A v tomto bode, žiaľ, sme boli až príliš atraktívni. Naše mzdy až nehanebne podliezali produktivitu. V poslednom desaťročí však nastal obrat. Keď v roku 2007 dostali naši pracovníci za 100 eur pridanej hodnoty 45 eur, teraz je to už 63 eur. V Rakúsku bol tento posun oveľa miernejší – z 52 na 58 eur, a priemer v EÚ zostal rovnaký – 61 eur.
Čím skôr nasadneme na správnu vlnu, tým je väčšia šanca, že slovenský tiger nezostarne a nestane sa z neho scvrknutý bezzubý kocúr „frfľajúci“ niekde v kúte na nespravodlivosť vo svete.
Tak trochu paradox, či skôr pasca, v ktorej sme nechtiac ocitli. Na jednej strane relatívne nízke sumy na výplatných páskach, na druhej strane volanie ekonómov po „stabilizácii“ miezd, inak nám dajú investori zbohom. Skutočne?
Slovensko sa nestalo ekonomickým tigrom iba pre nízke mzdy, nebodaj rovnú daň. Svetoví investori nalákali aj technicky zdatných pracovníkov, ochotných kvalitne robiť – žiaľ – aj za (príliš) nízke mzdy. To sa teraz mení. Do výroby zasahuje stále viac automatizácia a robotizácia, staré technické zdatnosti sa stávajú pomaly zbytočnými. Mnohí sa radujú, že konečne prestaneme byť montážnou halou. Nuž, to nie je také isté. Autá sa predsa musia montovať, akurát to nebudú robiť ľudia, ale výhradne roboty. A prečo by sme sa mali vlastne hanbiť, že montujeme autá? Veď každý stroj, výrobok sa musí poskladať z viacerých dielov. A vedieť čokoľvek správne poskladať nie je vôbec jednoduché, práve naopak. To si vyskúšal vari už každý z nás.
Jediný rozdiel bude, že tie zadarmo, bez daní pracujúce roboty bude musieť niekto ovládať, riadiť, programovať. A na to budeme potrebovať iné technické zdatnosti. Najlepšie by bolo, keby sme u nás doma vynašli nové know-how, zlepšováky, posilnili inovácie, aby sme boli vždy o krok vpred, pred konkurenciou. Nebudujme si vzdušné zámky, to samo od seba nepríde, výskum a nové technológie potrebujú riadnu injekciu. Bez zmeny celého vzdelávacieho procesu sa ďalej nepohneme.
Čím skôr nasadneme na správnu vlnu, tým je väčšia šanca, že slovenský tiger nezostarne a nestane sa z neho scvrknutý bezzubý kocúr „frfľajúci“ niekde v kúte na nespravodlivosť vo svete.