Od ústavných činiteľov sme však nepočuli nič o príčinách studenej občianskej vojny ani o predpokladoch jej prekonania – zotrvaní pri dobrovoľnosti očkovania a naplnení nedávnych sľubov o vytvorení ústavných podmienok pre konanie referenda o predčasných voľbách.
Kríza vládnutia
Po odmietnutí poddanskej mentality prezidentkou by sa ministerka Kolíková mala ospravedlniť za výrok: „Vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa nám to páči, alebo nepáči.“ V súlade s týmto autoritárskym heslom totiž dochádza k plazivej normalizácii pomerov, ktoré nastolili krajne neštandardné spôsoby narábania s mocou v podaní víťaza volieb, politického podnikateľa Igora Matoviča, majiteľa antisystémového OĽaNO, ktorý politicky šéfuje premiérovi.
Pod záľahou nových a nových analýz populistických a zlomyseľných výčinov predsedu najsilnejšej vládnej strany akosi uniká to podstatné – že Slovensko sa dostalo do hlbokej politickej a morálnej krízy a štát je v rozklade. Spravovanie vecí verejných je neprofesionálne a cynické. V druhej vlne pandémie sme boli desiati najhorší na svete, čo sa týka úmrtnosti, ale neprišla žiadna sebareflexia vlády a jej pandemických expertov.
Premiér v júli veľkohubo vyhlási, že na deltu sme pripravení najlepšie v Európe a povinné očkovanie nie je cesta – a o štyri mesiace sa ukáže pravý opak. Bez slova ospravedlnenia. Minister zdravotníctva straší blížiacou sa humanitárnou katastrofou a o pár dní nato odíde do zahraničia na dovolenku. Tvárou v tvár existenčnému ohrozeniu veľkých skupín občanov a riziku sociálnych konfliktov v dôsledku masívneho zdražovania cien energií a potravín presadí minister práce protiľudovú zmenu sociálnej politiky a minister hospodárstva odporúča občanom vyšraubovať si žiarovky. Na ich adresu sme žiadne morálne apely nepočuli.
Zažívame však nielen krízu vládnutia, ale aj krízu demokracie a právneho štátu. Hlavné výdobytky Novembra – sloboda, demokracia a ochrana ľudských práv – sa znovu stali predmetom obáv.
Občania sa cítia ponížení v ich dôstojnosti pre to, aký slovník voči nim použili vládni politici. Nezabudnú na psov štekajúcich spoza plota, múdrosráčov, opice, dezolátov atď., atď. Ani na gumený projektil v krku demonštranta a na najdlhší núdzový stav v Európe. Urážok sa dočkali aj od niektorých vládnych expertov, žurnalistov a celebrít. Len preto, že si dovolili nesúhlasiť s niektorými vládnymi opatreniami a trvali na dobrovoľnosti očkovania.
Paradoxom je, že keby jasne nenávistné vyjadrenia na adresu polovice spoločnosti, ktorá sa nedala zaočkovať, boli adresované niektorej z menšín, stali by sa predmetom trestného stíhania. Napríklad tie o deportáciách do rozvojových krajín a o kvičaní ako na bitúnku. Vláda, ktorá zradikalizovala svoj slovník i svoju politiku v úsilí kompenzovať stratu dôveryhodnosti a autority, sa rozhorčene sťažuje na radikalizáciu časti spoločnosti a opozície, ktorá tiež prepadla hejtovaniu. Z pamäti sa vytráca, že cirkusové, chuligánske, nactiutŕhačské a vydieračské metódy robenia politiky vniesol do Národnej rady Igor Matovič, desať rokov tolerovaný i oslavovaný médiami.
Výdobytky Novembra a štátnosť v ohrození
Pod ťarchou politicky aj ľudsky nedôstojného vládnutia reprezentovaného plagiátormi občania strácajú hrdosť na svoju vlasť, hanbia za zahraničnopolitické excesy expremiéra a za bizarných poslancov. Vláda svojím radikalizmom zničila základňu pre dosahovanie elementárneho politického konsenzu pre prípad vážnej krízovej situácie a teraz premiér po ňom pokrytecky volá. Rozpadá sa sociálna súdržnosť a vytráca sa solidarita. Na zdravotníctve vidno, že môže nastať masový exodus nositeľov dôležitých profesií do iných štátov EÚ.
Zažívame však nielen krízu vládnutia, ale aj krízu demokracie a právneho štátu. Hlavné výdobytky Novembra – sloboda, demokracia a ochrana ľudských práv – sa znovu stali predmetom obáv. Sme svedkami pokusov o šikanovanie nositeľov názorov, ktoré nie sú v súlade s oficiálnou vládnou rétorikou, a ich vymazanie z verejného priestoru. Pod falošnou zámienkou boja s hoaxmi, za ktorou sa skrýva strach z verejných diskusií, sa pripravuje zákon o postihovaní inak zmýšľajúcich odborníkov, hoci zároveň majú v médiách a na sociálnych sieťach neobmedzený priestor kartárky, veštice, šarlatánski liečitelia i amatérski výživoví poradcovia.
Stavovské organizácie sudcov, prokurátorov, advokátov i renomovaní ústavní právnici dali verejne najavo znepokojenie nad deštrukciou právneho štátu, hoci jeho obnova patrila spolu so slušnosťou k hlavným sloganom „vlády zmeny“. Zmena prišla, ale v podobe rozkladu autority štátnych orgánov.
Naša štátnosť sa oslabuje v dôsledku narúšania deľby moci v prospech vlády a neprospech zákonodarnej a súdnej moci. Dominancia výkonnej moci nad zákonodarnou i súdnou je príznakom odchodu od režimu parlamentnej republiky k režimu autoritárskemu. To sa moralizovaním nevyrieši. Slovensko potrebuje strategické elity lepšej kvality. Nádejou je referendum ZMOS-u o zmene volebného systému. Vidíme, k akej degenerácii vládnutia nás doviedol jeden volebný obvod.