Hoci podiel výdavkov domácností na elektrinu a plyn je na Slovensku najvyšší v celej EÚ, niekoľkonásobné navýšenie cien energií nepocítia na účtoch tak markantne ako školy či nemocnice. Na rozdiel od domácností je trh s plynom a elektrinou liberalizovaný. Navyše pred uzatvorením každej novej zmluvy musí prebehnúť verejné obstarávanie.
Netýka sa to všetkých, mnohé nemocnice či mestá majú zmluvy uzatvorené aj na ďalšie roky. Ide o 50 percent samospráv, pri nemocniciach zatiaľ presné číslo nepoznáme. Vieme len to, že niektorým môžu výdavky za plyn vyskočiť o 100 % a za elektrinu o 40 percent. Aj keď sa nemocnici podarí podpísať s dodávateľom novú zmluvu, nemusí mať vôbec garantovanú cenu. Nedá sa vôbec spoľahnúť, že štvornásobne vyššie ceny oproti začiatku minulého roka sú na burzách konečnou. Hoci sa hovorí, že keď pominie panika z hrozby mrazivej zimy, ceny klesnú, isté to nie je.
Oveľa logickejšie by bolo, keby štát priamo zafinancoval dotknutým nemocniciam zvýšené platby za energie. Lenže na to nie sú pre lajdáckosť koaličných politikov vyčlenené v rozpočte peniaze.
Negatívny trend môže položiť najmä menších dodávateľov energií, ako sa to stalo Slovak Energy, čo by bolo pre nemocnice ďalšie bremeno navyše. O dodávky sa však nemusia báť, ako objektom osobitného štátneho a hospodárskeho významu im bude pridelený nový dodávateľ (poslednej inštancie), pri plyne SPP a pri elektrine podľa regiónu ZSE, SSE alebo VSE.
Po takomto scenári nikto netúži. Nemocnice by chceli vyriešiť rastúce náklady podobne, ako sa snažia školy. Tie žiadajú od ministerstva školstva zvýšenie normatívneho financovania na žiaka. Nemocnice by zase chceli, aby im zdravotné poisťovne pri platení úhrad započítali aj zvyšovanie cien energií. Od štátnej VšZP by sa dal takýto krok ešte s výhradami akceptovať, pri súkromných už nie. Prečo by mali poisťovne financovať nemocniciam rastúce ceny energií, keď primárne majú prefinancovať zdravotný úkon, napríklad operáciu? Áno, započítava sa do nej aj cena energií, ale nemocnice musia svietiť a kúriť bez ohľadu na to, koľko operujú či majú momentálne pacientov.
Kde teda nájsť dodatočné peniaze na kúrenie a svietenie v nemocniciach? Mysleli poslanci a úradníci na ministerstve zdravotníctva a financií aj na túto eventualitu pri schvaľovaní štátneho rozpočtu? Či si vopred povedali, nech si to každá nemocnica zmanažuje po svojom? Lenže ani VšZP sa neobíde bez pomoci štátu.
Navyše, tie nemocnice, ktoré majú staré zmluvy s dodávateľmi, by boli riadne zvýhodnené. A čo by sa stalo, keby ceny energií následne klesli, išli by dolu aj platby? Alebo by sa potom zvýšené financovanie zdravotných úkonov premietlo do platov lekárov a sestier, po ktorých sa už toľko volá? To je ale kapitola sama osebe.
Oveľa logickejšie by bolo, keby štát priamo zafinancoval dotknutým nemocniciam zvýšené platby za energie. Lenže na to nie sú pre lajdáckosť koaličných politikov vyčlenené v rozpočte peniaze. Či opäť nechá štát nemocnice zadlžiť a potom ich po čase bude úmorne oddlžovať? S racionálnou politikou by to nemalo nič spoločné. Nuž, pri tejto koalícii by to nebolo žiadne prekvapenie.