V krajina, ktorá prešla radikálnou transformáciou a kde všetky sociálne benefity boli radikálne osekané, povedať ľuďom, že im zoberieme ešte aj to málo, čo dostávajú, sa rovná politickej samovražde.
Na druhej strane, súčasný model je dostatočne flexibilný – umožňuje matkám a otcom zostať na rodičovskej dovolenke tri roky, no zároveň nikomu nebráni, aby sa do zamestnania vrátil skôr.
Ak berieme do úvahy čisto ekonomický aspekt, tak samozrejme, čím dlhšie zostanú doma, tým menej zarobia, čo sa následne odrazí na výške ich dôchodku.
V konzervatívnej krajine, akou je Slovensko, sa dlhá rodičovská javí ako prorodinné opatrenie, no v mnohých prípadoch slúži len ako náhrada za príjem. Pre nízkopríjmové skupiny je troj- či šesťročná materská lepším riešením ako byť nezamestnaným či mať slabo platenú prácu.
Problém je skôr v celkovom nastavení nášho sociálneho systému. Ak matky (pretože sú to v drvivej väčšine ženy) odchádzajú do práce skôr, zväčša je to preto, že nedokážu vyjsť s peniazmi.
A naopak, ak zostávajú doma dlhšie, tak vinou nedostatku miest v materských školách. Štatistiky sú alarmujúce: v roku 2019 bolo na Slovensku zamietnutých viac ako 11-tisíc žiadostí o miesto v škôlke a vlani dokonca vyše 18-tisíc. Vzhľadom na povinnú predškolskú výchovu je šanca dostať do škôlky dieťa mladšie ako tri roky takmer nulová. Tento problém sa týka najmä väčších miest, no po zavedení povinnej predškolskej dochádzky pre 5-ročné deti sa s týmto problémom boria aj obce, kde žijú marginalizované skupiny.
Riešenie spočíva vo výstavbe materských škôl a vyrovnávaní platových rozdielov medzi mužmi a ženami. Samozrejme, politikom sa v predvolebnej kampani ľahšie „predá“ to, že zvýšili rodičovské, ako keď povedia, že postavili x-nových škôlok.