Obranná dohoda s USA: Kam tak naponáhlo

Pripravovaná obranná dohoda s USA vzbudila vášne a rozdelila spoločnosť. Každá múdra vláda by sa snažila situáciu upokojiť. Či už cestou verejnej diskusie, alebo na pôde parlamentu. Namiesto toho minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tento týždeň letia do Washingtonu zmluvu podpísať.

, 31.01.2022 19:00
debata (180)

Kam tak naponáhlo? Veď sotva ubehol mesiac od schválenia vo vláde a pripomienkové konanie bolo obmedzené na obdobie Vianoc. Ešte pred necelými dvomi týždňami prezidentka Zuzana Čaputová upokojovala, že zmluvu podporí, iba ak bude na stole k nej interpelačná vyhlásenie. Dnes interpelačná doložka zo strany Slovenska aj Spojených štátov už existuje. Raketová rýchlosť.

Otázne je, či vyjasňuje všetky vznesené obavy. Jej text nie je zatiaľ známy. Znalci upozorňovali na možné rozpory s ústavou. Prezidentka však odmietla zmluvu poslať na Ústavný súd, pretože po konzultáciách s expertmi nenašla v nej žiadne sporné body. Škoda, pretože tak by sa vyvrátili všetky pochybnosti.

V hre boli najmä práva amerických vojakov na našom území či rozsah využívania našich letísk na Sliači a v Kuchyni americkými vojakmi. Generálny prokurátor mal k zmluve dokonca 35 zásadných pripomienok. Ministerstvo obrany odmietlo o nich diskutovať a označilo ich za neopodstatnené. To vyznieva, ako keby na Generálnej prokuratúre boli horší právnici ako v rezorte obrany.

Navyše druhým dôvodom, prečo sa s uzavretím dohody tak ponáhľa, môže byť strach z referenda. Podľa súčasných nálad v spoločnosti hrozí, že občania by nemuseli dať zmluve zelenú.

To všetko sú závažné otázky, ktoré potrebujú čas, aby sa dali prebrať zo všetkých uhlov. Obhajcovia zmluvy argumentujú, že podobné zmluvy má s USA podpísané väčšina krajín NATO. To je pravda, ale znalci pripomínajú, že si vyrokovali lepšie podmienky. V Česku podobná zmluva (o radare) pred vyše desiatimi rokmi neprešla. Nakoniec zavážila neblahá spoločná skúsenosť s „dočasným“ pobytom sovietskych vojakov v bývalom Československu. My akoby sme mali krátku pamäť.

Narýchlo šitá dohoda môže mať však oveľa širšie pozadie. Nedá sa vylúčiť, že nesúvisí s krízou na Ukrajine a premiestňovaním vojsk NATO na jeho východnej hranici. Uznávaný historik Tony Judt v nedávno česky vydanej knihe rozhovorov s Timothy Snyderom okrem iného upozorňuje, že politici (zvlášť americkí) radi využívajú strach na svoje politické ciele. Preto pri stupňovaní napätia okolo Ukrajiny a strašení Ruskom musíme mať oči otvorené. Niežeby sme nemali byť pri presunoch ruských vojsk k ukrajinským hraniciam voči východnej veľmoci zvlášť obozretní. Lenže k vyvolávaniu strachu až nenávisti voči Rusku (často ľuďmi, ktorí iným vyčítajú nedostatok tolerancie) by mali byť najmä novinári skeptickí a klásť vládam otázky, či nesledujú iné, skryté ciele. U nás však niektorí novinári viac veria vládnym politikom ako kolegom v New York Times.

Navyše druhým dôvodom, prečo sa s uzavretím dohody tak ponáhľa, môže byť strach z referenda. Prezidentka ho pritom sľúbila, pokiaľ bude vyzbieraných v petícii dostatok podpisov. Podľa súčasných nálad v spoločnosti hrozí, že občania by nemuseli dať zmluve zelenú. Ak sa tak nestalo iba kvôli tomu, že zmluva bude dávno schválená, mohlo by to mať katastrofálne dosahy na dôveryhodnosť politikov. Stálo by to za to?

© Autorské práva vyhradené

180 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #referendum #žurnalistika #Ukrajina #vojenská dohoda s USA #vyvolávanie strachu
Flowers