Koniec pandémie?

Po dvoch rokoch lockdownov, karantén a plošných testovaní sa pandemické opatrenia začínajú postupne rušiť a podľa ministra Lengvarského by sme do konca marca mali prejsť do normálneho režimu.

, 15.02.2022 19:00
debata (35)

Táto správa poteší asi každého z nás, pretože koronavírus nás obral o dva roky normálneho života. Radosť z nej však kazí 18-tisíc obetí, ktoré sú mementom našej neschopnosti chrániť ľudské životy. Budú nám pripomínať, v akom stave je zdravotný stav nášho obyvateľstva, naše zdravotníctvo i (ne)schopnosť akceptovať odporúčania odborníkov.

Tie dlhé mesiace izolácie sa podpísali nielen pod fyzické, ale aj duševné zdravie ľudí. Najmä deti a mládež prešli obrovskou zaťažkávacou skúškou, ktorá poznačila ich psychiku. Nielenže nemohli byť v kontakte so svojimi rovesníkmi (čo je pre ne nesmierne dôležité), no on-line výučba vyhĺbila obrovskú dieru v ich vedomostiach, pretože nie všetky deti mali prístup k internetu. Aké to bude mať dôsledky, to sa ešte len ukáže.

Skeptici však netaja isté rozčarovanie. Uvoľňovať opatrenia v situácii, keď každý deň pribúda 20-tisíc infikovaných a pozitivita testov od začiatku februára presahuje 50-percentnú hranicu, nemusí byť až taký dobrý nápad.

Keby sme treťou dávkou mali zaočkovanú drvivú väčšinu populácie, tak by sa uvoľňovanie javilo ako logický krok. Lenže, keď polovica národa očkovanie odignorovala, sú obavy namieste.

Hoci omikron nie je taký nebezpečný variant ako jeho predchodcovia, v nemocniciach stále umierajú ľudia. Vakcíny síce nepriniesli očakávanú kolektívnu imunitu, no tam kde sa podarilo dosiahnuť vysokú zaočkovanosť, aspoň neumiera toľko ľudí ako u nás. Keby sme treťou dávkou mali zaočkovanú drvivú väčšinu populácie, tak by sa uvoľňovanie javilo ako logický krok. Lenže, keď polovica národa očkovanie odignorovala, sú obavy namieste.

Uvoľňovanie možno vnímať aj ako priznanie si vlastného zlyhania. V krajine, kde pandemické opatrenia boli nemalou časťou spoločnosti vnímané ako šikanovanie, a preto ich úplne ignorovala, ba čo viac cítila sa ešte diskriminovaná, je proste jednoduchšie sa na všetko vykašlať, ako nástojiť na ich dodržiavaní.

O tom, že hranica medzi nami a Západom nie je len fyzická, ale najmä mentálna, svedčí aj to, že napríklad v Rakúsku pri vstupe na zjazdovky, do reštaurácií, múzeí a galérií dôrazne vyžadovali preukazovanie sa Covid passom a ľudia s tým (zväčša) nemali problém.

Napriek tomu, že variant omikron vyvoláva miernejší priebeh ochorenia, u našich susedov od 5. februára platí povinné očkovanie. Hoci rakúsky kancelár Karl Nehammer nevylúčil, že krajina od povinného očkovania proti koronavírusu napokon upustí, toto opatrenie je stále v platnosti.

Omikron premorí väčšinu populácie (u detí sa to momentálne deje) a dá sa očakávať, že si budeme môcť slobodne užívať leto. Vírus však nezmizne. Už teraz je nad slnko jasnejšie, že po omikrone príde ďalší variant. A keďže nevieme, či bude najnebezpečnejší ako omikron, mali by sme byť pripravení na to najhoršie, aby to napokon dopadlo najlepšie.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Covid-19 #pandemické opatrenia #Vladimír Lengvarský #COVID pass
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy