V prvých dňoch sa dokonca ruská armáda pri postupe zriekla použitia tvrdšej sily. Pravdepodobne sa Kremeľ domnieval, že Ukrajinci budú ruských vojakov vítať s chlebom a so soľou ako osloboditeľov.
Je dosť možné, že Vladimir Putin (so svojím okolím) je skutočne presvedčený, že prišiel Ukrajincov „oslobodiť“ od nacistov. Niežeby na Ukrajine nepôsobili extrémisti, ale kde v Európe, Rusko nevynímajúc, nie sú? Ruské vedenie si asi inak nevie vysvetliť, prečo sa Ukrajinci sami od seba nehádžu do náručia „bratského“ Ruska, ale radšej paktujú so „skazeným“ Západom. Rovnako ako pri invázii do Československa v roku 1968, keď nás prišli oslobodiť od západných imperialistov. Aký šok propagandou spracovaní vojaci zažili, keď sme ich nevítali s otvoreným náručím, ale s hnevom.
Aj mnohé vyjadrenia z radov politických a bezpečnostných elít či provládnej inteligencie demonštrujú, ako hlboko sú ruskí predstavitelia uväznení v časoch studenej vojny a v marxisticko-leninskom videní sveta. Nechápu, že svet sa zmenil a funguje úplne inak.
Nech už konflikt dopadne akokoľvek (verme v rýchly koniec bez ďalšej eskalácie), Rusko čakajú zmeny. Už teraz dávajú najavo odpor tisícky obyčajných Rusov. Vznikajú viaceré občianske iniciatívy. Neželajú si vojnu, zabíjať Ukrajincov a prelievať vlastnú krv kvôli megalomanským chúťkam diktátora. Putinovo Rusko nie je ich Rusko. Nechcú byť vyvrheľmi sveta, žiť v izolovanej krajine s prudko upadajúcou ekonomikou, v chudobe. O to viac ruské ekonomické elity, ktoré prichádzajú každým dňom o milióny.
Rusi potrebujú slobodu. Aj nádej, ktorú im niekto ukradol. Zmena nebude ľahká, Putinov režim je silný. Bez našej pomoci sa nezaobídu.