Ruská devízová prirážka

Rusko zažilo v 90. rokoch pri prechode na kvázi trhovú ekonomiku hyperinfláciu. Tá v priebehu niekoľkých mesiacov úplne vymazala úspory bežných obyvateľov uložené na vkladných knižkách. Iný spôsob uloženia úspor v rubľoch v tom čase ani neexistoval.

14.03.2022 16:00
debata (3)

Nastalo vykúpenie obchodov. Ceny na tovaroch boli doslova astronomické. Anulovali sa bankovky s najvyššou nominálnou hodnotou, čo spolu so zmrazovaním vkladov možno označiť za určitú formu znárodňovania majetku jednotlivcov.

Teraz obyvateľov čaká zmrazovanie devízových úspor, ak sa rozšíria sankcie proti Rusku za inváziu na Ukrajinu. V Európe zmrazovanie úspor v cudzej mene zažilo pred štvrťstoročím Srbsko a ďalšie krajiny Balkánu. V Bosne a Hercegovine sa doteraz majitelia devízových účtov z čias Juhoslávie musia uspokojiť s tým, že si ročne môžu z nich vybrať v prepočte 200 eur. Pritom majú šťastie, že v bankách im po skončení občianskej vojny peniaze neprepadli úplne, napríklad z dôvodu ich bankrotu.

Ruský štát teraz potrebuje devízy na financovanie vojny aj na intervencie na záchranu kurzu ruskej meny. Útek obyvateľov k západným menám sa brzdí výraznými reštrikciami pri nadobúdaní tvrdej meny za ruble. Podľa nových opatrení musia pri výmene rubľov trebárs za eurá alebo doláre počítať s tým, že výmena hotovosti napriek prudko sa oslabujúcemu kurzu je navyše spoplatnená 30-percentnou devízovo-kurzovou prirážkou.

Ruskí menoví experti možno čerpali inšpiráciu z čias socializmu a platnosti nekonvertibilnej meny v Československu a Poľsku. My sme mali prístup k západným menám veľmi obmedzený prostredníctvom devízových prísľubov pre malý okruh záujemcov o výmenu. Získať tzv. „devízák“ ľudia v ČSSR do roku 1989 oslavovali ako výhru v lotérii, lebo sa im jednorazovo otvorila možnosť individuálne vycestovať do kapitalistickej cudziny a vymeniť si „až“ 280 USD za československé koruny. K základnému devízovému kurzu im Štátna banka československá pripočítala prirážku 293,75 %. Jej účelom bolo vytváranie fondu na podporu domáceho cestovného ruchu a tiež tzv. vnútorné reprodukčné cenové vyrovnanie medzi západnými štátmi s konvertibilnou menou a ČSSR. Štát tým vlastne preukazoval, že kurz meny je extrémne nadhodnotený. Cudzinci prichádzajúci k nám zo západných štátov si museli podobne ako pri návšteve Poľska, NDR a iných krajín meniť valuty na koruny za oveľa nižší kurz v porovnaní s kurzom platným pre našich turistov cestujúcich do západných krajín. Okrem ČSSR malo extrémne vysokú prirážku ku kurzu zavedenú aj Poľsko, dokonca aj na nekonvertibilné meny. To viedlo k rozšíreniu čierneho trhu s valutami s množstvom vekslákov na uliciach, ktorý možno očakávať aj v dnešnom Rusku.

Ekonomické sankcie znehodnotili kurz ruskej meny za prvý týždeň vojny o tretinu. Ako bude pokračovať ďalší hospodársky úpadok krajiny v blízkej budúcnosti, je ťažké odhadnúť. Vojna je siamské dvojča inflácie vyššej ako 100 % ročne. Tak ako vždy, účet za vojnu zaplatia bežní ľudia stratou na životoch, majetku a osobnej perspektívy.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Československo #rubeľ #ekonomické sankcie #devízové rezervy #hyperinflácia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy