Pri jednom z najbohatších Slovákov Jaroslavovi Haščákovi bol ten ľad od počiatku príliš tenký. Jeho teatrálne zadržanie, sprevádzanie kukláčmi pred televíznymi kamerami, prehliadka Penty boli úplne zbytočné, pretože predtým sedel po predvolaní na policajnej stanici. Skôr sme získali dojem, že polícia chce na verejnosti demonštrovať silu, ukázať svaly, zastrašiť – čo je však prejav vnútornej slabosti.
Na nepriestrelné a komplexné dôkazy sa vtedy akoby zabudlo, skôr to bola iba túžba. Tak to aj dopadlo. Najvyšší súd neskôr konštatoval nezákonnosť trestného stíhania a väzby a nakoniec celé obvinenie ako nezákonné bolo zrušené aj generálnym prokurátorom.
Preto sa nečudujme, že bývalý vrcholový manažér a de facto verejná osoba s nemalým spoločenským vplyvom požaduje od štátu morálnu satisfakciu – ospravedlnenie. Ak štát na ňu nepristúpi, bude žiadať do posledného eura vypočítanú finančnú satisfakciu. Za súdne trovy, ušlý zisk a peňažnú satisfakciu za spôsobenú morálnu ujmu si pýta 13 496 724 až 16 829 724 eur. Nuž ide o nemalú sumu. Lenže Haščák bol spolumajiteľom Penty. Reakcia z jeho strany je logická. Jeho meno bolo značne poškvrnené na verejnosti i medzi obchodnými partnermi. Musel sa tiež vzdať dobre platenej manažérskej pozície, ak nechcel škodiť firme. Určite si celkovú sumu Haščák dobre spočítal a má prichystané relevantné argumenty.
Ospravedlnenie by znamenalo totiž priznanie chyby a túto škvrnu by zo seba koalícia už nikdy nezmazala. Lepšie sa je súdiť, veď v konečnom dôsledku to zaplatia všetci daňoví poplatníci, a to možno v čase, keď táto vláda bude dávno minulosťou.
Pre štát ide o nemalé peniaze. V dobe, keď deficit verejných financií každým dňom rastie. Ako to v takýchto prípadoch býva, existuje priestor na kompromis. Aj tak by výsledná suma nebola nízka. Pre štát by bolo rozhodne výhodnejšie, aby sa Haščákovi ospravedlnil. Lenže to bude závisieť od ochoty koalície. Poznajúc namyslenosť, spupnosť a trvalú neomylnosť koaličných politikov, počítať s tým nemožno. Ospravedlnenie by znamenalo totiž priznanie chyby a túto škvrnu by zo seba koalícia už nikdy nezmazala. Lepšie sa je súdiť, veď v konečnom dôsledku to zaplatia všetci daňoví poplatníci, a to možno v čase, keď táto vláda bude dávno minulosťou.
Asi sa budeme musieť zmieriť s tým, že sa už nikdy nedozvieme, ako to presne bolo s korupciou opísanou v Gorile. Či sú prepisy alebo uniknuté nahrávky pravé, či niekto s nimi manipuloval, alebo ich chcel kúpiť. Dokazovať niečo po vyše pätnástich rokoch nie je vôbec ľahké.
To vôbec neznamená, že by sme mali tolerovať korupciu a rezignovať na rôzne nešváry. Práve naopak. Očista spoločnosti musí zahrňovať aj iné než trestnoprávne mechanizmy (napríklad morálne), ako sa zbaviť korupcie. Aj policajné vyšetrovania sa musia doťahovať do konca, byť poctivé a precízne, nie postavené na nedostatočných dôkazoch, udaniach, s veľkými medzerami a na demonštrácii sily. Lebo aj to je signál do spoločnosti. Korupcia a poctivosť sú často spojené nádoby.