Kto má pravdu v spore okolo úplatku pre bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, môžeme iba ťažko posúdiť. Konkrétny spis, dôkazy, právne formulácie či ich interpretácie nepoznáme. Samozrejme, v natoľko spoločensky dôležitej kauze musíme rátať s mnohými zákulisnými vplyvmi či pokusmi o manipuláciu. A nielen na pôde prokuratúry, ale aj zo strany polície a SIS.
Zaujímavejšie na tom celom je, že Pčolinský sa s oboma kohútmi (Žilinkom i Lipšicom) dobre pozná. Spoločne pôsobili ako nominanti KDH v štátnych funkciách. Preto by sme očakávali normálnu komunikáciu a nie posielanie si odkazov či dôležitých stanovísk cez súkromné sociálne siete (štátne orgány by mali dávať závažné vyhlásenia cez tlačovú agentúru). Generálny prokurátor Žilinka má pravdu, keď hovorí o nerešpektovaní, zákernosti či nedodržiavaní kompetenčnej hierarchie. ÚŠP si musí uvedomiť, že nie je samostatný orgán.
Vládne strany mali dosť času, aby zvolili takých vedúcich prokurátorov, ktorí by garantovali zlepšenie spravodlivosti a najmä by dokázali spolu komunikovať, ako sa na štátne orgány patrí. Nakoniec si po dlhočizných zákulisných vyjednávaniach, obchodoch a vydieraniach vybrali, ako si vybrali.
Týmto opakujúcim sa súbojom by sme možno nečelili, keby na čele špeciálnej prokuratúry nestál bývalý politik a advokát. Lipšic nielenže nie je zvyknutý, aby bol niekomu podriadený, ale on sám sa mal stať pôvodne generálnym prokurátorom. Cestu tomuto podmienečne odsúdenému kandidátovi zahatila Zuzana Čaputová, ktorá vopred avizovala, že ho do funkcie nevymenuje. Ako náhradu mu koalícia našla teplé miestečko špeciálneho prokuratúra, kde súhlas prezidentky už nebol nutný. Ani to sa neudialo čisto. Lipšicov kamarát, minister práce Milan Krajniak mu trochu pokútnou formou zohnal nevyhnutnú bezpečnostnú previerku. To vtedy puristom spravodlivosti neprekážalo. Polícia už začala previerku preverovať a Robert Fico podal aj podnet na Národný bezpečnostný úrad.
A to všetko sa deje v čase, keď naše orgány majú vo vzájomnej kooperácii stíhať korupciu. Aspoň tak to sľubovali koaličné strany pred voľbami. Výsledok? Vojna na viacerých frontoch, odsúdených minimum. Preto vina za súčasné spory leží na pleciach koalície. Vládne strany mali dosť času, aby zvolili takých vedúcich prokurátorov, ktorí by garantovali zlepšenie spravodlivosti a najmä by dokázali spolu komunikovať, ako sa na štátne orgány patrí. Na výber mali. Nakoniec si po dlhočizných zákulisných vyjednávaniach, obchodoch a vydieraniach vybrali, ako si vybrali. Teraz si všetci umývajú ruky.
To sa im nepodarí. Žilinka má za sebou viacero kontroverzných rozhodnutí. Iba právnym purizmom, ako sa nám snaží nahovoriť, sa vysvetliť nedajú. A Lipšic okrem toho, že jeho minulosť ho neoprávňuje zastávať post špeciálneho prokurátora, ako vždy hrá viac o svoj imidž ako o spoločné blaho.