Oficiálna inflácia sa síce pohybuje okolo desať percent, ale realita v obchodoch je iná. Bežné potraviny rastú o dvadsať a viac percent. O plyne, elektrine, benzíne či stavebninách radšej ani nehovorme. Jednorazová stoeurová poukážka pre vyše 100-tisíc seniorov či 660-tisíc rodičov s 1,1 milióna deťmi je preto skôr kozmetickou náplasťou ako skutočnou pomocou. Sto eur totiž nie je ani desať eur na mesiac. Nuž to by tak pomohlo na týždeň, a možno ani to nie.
Príspevky vyjdú štátny rozpočet na 108 miliónov eur a celý balík (patrí doň napríklad zvýšenie detských prídavkov a daňového bonusu) na 260 miliónov eur. Keď vezmeme do úvahy, že vyššia inflácia prinesie do štátnej kasy aj viac peňazí, mali by sme to zvládnuť.
Trochu iný názor má koaličná SaS. Tá síce súhlasí s jednorazovým príspevkom, ale Richard Sulík druhým dychom pripomína, že štátny rozpočet nie je nafukovací. Podráždilo ho mimoriadne zdanenie 100 najbohatších firiem, ktoré avizoval minister financií Igor Matovič. Hoci mnohí ľudia majú stále hlbšie do vrecka, niektoré veľké korporácie napriek kríze a inflácii vykazujú stále vyššie zisky. Takže tentoraz Matovičov zámer treba kvitovať.
Sulík totiž akoby stále žil v inom svete. Naše daňovo-odvodovo zaťaženie zamestnancov síce nie je najnižšie, ale celkovo daňové zaťaženie nemáme vysoké. Nízke dane už dávno nerovná sa výkonná ekonomika. V Rusku ekonomický zázrak nespôsobili. Práve naopak. A tam, kde na sociálnej politike doprajú, ako v škandinávskych krajinách, ekonomika šliape a ľudia sú spokojní. Poučme sa a vezmime súčasnú krízu ako výzvu na zmenu daňovej i sociálnej politiky.