Také jednoduché to však nebude. A či bude niekedy Slovensko za tejto vlády vo forme, je veľmi otázne. Pretože efektívne využitie 6,6 miliardy eur, ktoré nám z celkového balíka plánu obnovy pre Európu prislúchajú, je skôr zbožné prianie. A nie preto, že plán obnovy nie je osemsto strán prázdnych sľubov, ako povedal Heger.
Slovenský plán obnovy totiž tak trochu míňa cieľ. Pripomeňme si, že pôvodným zámerom plánu obnovy na úrovni Európy bolo čo najrýchlejšie obnovenie hospodárskeho rastu po pandémii a modernizácia ekonomiky. Lenže ako k tomu prispeje vynaloženie peňazí na reformu súdnictva, presnejšie povedané na zmenu sídiel a kompetencií súdov? To nevysvetlí nikto. Rovnako tak na reformy verejnej správy či zdravotníctva, ktoré nabehnú o niekoľko rokov. Ani to nie je isté. Rast sa musí naštartovať čo najskôr. Potrebuje okamžitý a udržateľný impulz, nie ďalekosiahle plány.
Navyše plán obnovy vznikal v druhej polovici roka 2020. Odvtedy sa situácia dramaticky zmenila. Prežili sme ešte horšie vlny pandémie, vo svetovej ekonomike sa rozpadli dodávateľsko-odberateľské reťazce, prišla vojna na Ukrajine a to všetko spôsobilo vysoký nárast cien vo všetkých oblastiach. Miera neistoty vo svetovej ekonomike (nielen v nej) je enormná. Plán obnovy na to nereaguje. Mal by.
Ak sa plán obnovy neprispôsobí zmenám reality, Slovensko nebude po reformách vo forme, ako nerealisticky sníva optimista Heger. Žiadne holuby v hrsti zatiaľ nemáme, ako sa nám predseda vlády snaží nahovoriť. Ešte totiž nemá v hrsti ani vrabca. A ktovie, či ho niekedy aj bude mať.
Pretože teraz musíme riešiť úplne iné problémy ako pred rokom a pol. Nie je to žiadna chyba plánovačov. Predvídať sa totiž nedali. Napríklad odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy, ktoré nebude bezbolestné. V pláne obnovy je síce oblasť zelená ekonomika, dokonca ide o najdôležitejšiu časť (podporená sumou 2,3 miliardy eur), ale tá zatiaľ vôbec nereflektuje na zmenu situácie. Napríklad nahradenie ruského plynu dovozom veľmi neekologického bridlicového plynu z USA zelenej ekonomike vôbec nepomôže. Samozrejme, postupné odpojenie sa od ruského plynu vyzýva na využívanie nových zdrojov energie, najmä v domácnostiach, napríklad prechodom na fotovoltiku. Nemali by sme túto oblasť podporiť viac?
Nemalé zdroje budú smerovať aj do zelenej dopravy, napríklad cyklistickej. Stačí budovať iba nové cyklotrasy, nemala by sa renovovať aj cestná infraštruktúra, ktorá je niekde dezolátnom stave? Keď zatvorené mosty či zlé cesty budú nútiť do obchádzok, k ekologickejšej doprave to neprispeje. Práve naopak.
Aj na úrovni EÚ by mali politici i vrcholoví úradníci začať vnímať zmenu reality. Nehovoriac o súčasných nástrahách vysokej inflácie, ktorá môže európsku ekonomiku reálne priviesť ešte do väčšej krízy, ako bola tá pandemická. Plán obnovy je už dnes zastaraný. Potrebuje aktualizáciu.
Ten slovenský zvlášť. Ak sa tak nestane, Slovensko nebude po reformách vo forme, ako nerealisticky sníva optimista Heger. Žiadne holuby v hrsti zatiaľ nemáme, ako sa nám predseda vlády snaží nahovoriť. Ešte totiž nemá v hrsti ani vrabca. A ktovie, či ho niekedy aj bude mať.