A to nie len v tých častiach Slovenska, ktoré smutne nazývame „hladové doliny“ a v ktorých sociálna situácia, možnosti zamestnania, dostupnosť ku zdravotníctvu a vôbec životná perspektíva dosahuje fatálne nízke hodnoty.
Je to trend príznačný v celej Európe za posledné minimálne dve desaťročia. Zásadnou mierou prispel k nútenému opúšťaniu vidieka, zvýšeniu automobilovej dopravy, zdraženiu medzinárodnej aj lokálnej železničnej siete v prospech lacných letov kade-tade, k zániku regionálnych podnikov a služieb, k sociálnym nepokojom a nárastu chudoby.
Postupne takto vyľudňované mestečká, dediny a celé oblasti žalujú: Vynikajúco sa na tom ukazuje, ako veľmi, ako zásadne, ako bytostne súvisia otázky regionálnej rovnováhy a sociálna spravodlivosť s celkovou spokojnosťou ľudí a spolu s tým – s ekológiou. Nie len výsledok nedávnych francúzskych prezidentských volieb ovplyvnený protestmi tzv. žltých viest je varovným prstom. Nech sa pozrieme na radikalizáciu a frustráciu spoločnosti kdekoľvek, vždy zistíme, že kľúčovou súčasťou problému je nie len nedostatočná železničná sieť. Ale predovšetkým jej systematické rušenie tam, kde v minulosti dobre fungovala. Všetky reči o budúcnosti elektromobilov či počítačovej „gramotnosti seniorov“ potom vyznievajú ako skutočný výsmech, ba ešte skôr, ako arogancia spôsobená ignoráciou človeka a reality.
Zdalo by sa, že na Slovensku sa už v tomto smere ani nedá klesnúť hlbšie. K radikálnemu zrušeniu osobných vlakov došlo už dávno, malo to slúžiť „efektivizácii“. Prejavuje sa aj tak, že chýbajú peniaze na tretinu existujúcich vlakov a ministerstvo financií odmieta uvoľniť peniaze. Minister dopravy to našťastie považuje za krok späť. No čo povedať na to, že v zanedbanej Hnileckej doline je plán zrušiť ešte aj zastávku rýchlikov v Margecanoch?
Jedine to, čo tamojší ľudia vedia: je to "svinstvo z bratislavskej klimatizovanej kancelárie“. Kde zodpovední dokonalo stratili kontakt s ľuďmi, s realitou vlastnej krajiny a zároveň si nevšimli, že sa už dávno začal meniť kurz.