Samozrejme, spravodajstvo verejnoprávnej televízie i rozhlasu je dôležitou súčasťou oboch médií, dnes už iba jedného spoločného. Nech sa bude snažiť o akúkoľvek objektivitu, v našom rozvírenom politickom ringu sa vždy nájdu zaryté hlasy nespokojnosti. To sa deje v podstate permanentne. Jedinou odpoveďou je úplná profesionalita, nestrannosť.
Tak či tak, úlohu spravodajstva v RTVS by sme nemali preceňovať. V dnešnej informačnej dobe je len jedným políčkom z veľkej mozaiky informačných kanálov, ktoré majú občania na výber. Jeden rozdiel tu však je. RTVS by mala prinášať na malom trhu okliešteného nedostatkom peňazí aj takú publicistiku (i program) – z domova, zahraničia či investigatívu – ktoré si ostatné médiá nemôžu dovoliť. Nie pre politické účely. Ale pre vyššiu informovanosť a vzdelanie národa.
Nie je ľahké naplniť vznešené ciele, pokiaľ má RTVS extrémne nízke koncesionárske poplatky – 4,64 eura mesačne. Tento poplatok sa nemenil takmer 20 rokov. Po roku 2016 zvýšenie – teda i skvalitnenie verejno-právneho média blokoval Andrej Danko. Posledné dva roky zase ovplyvnila pandémia. Ak sa nič nezmení, ani veľmi zdatný manažér neposunie RTVS vpred. Či to už bude zreteľné navýšenie poplatkov (na úroveň okolitých krajín) či zmena financovania, napríklad podľa percenta HDP, je nateraz jedno.
Verejnoprávne médium tu totiž nie je na to, aby sa pretekalo s komerčnými televíziami či rádiami o väčší kus na reklamnom trhu či sa porovnávalo so sledovanosťou v prízemných seriáloch a šou.
Žiaľ, RTVS zaostáva oveľa viac v iných oblastiach. Hoci domácu televíznu, filmovú či rozhlasovú tvorbu už ako-tak podporuje, stále je to málo. Otázkou je aj kvalita. Či sa má orientovať na širšie publikum, alebo podporovať nekomerčnú, duchovne orientovanú tvorbu. Verejnoprávne médium tu totiž nie je na to, aby sa pretekalo s komerčnými televíziami či rádiami o väčší kus na reklamnom trhu či sa porovnávalo so sledovanosťou v prízemných seriáloch a šou. To je nepochopenie podstaty verejnoprávnosti.
Peňazí je síce málo, ale vedenie RTVS neváhalo otvárať nové kanály, ktoré nemá čím naplniť. Sú nudné, sledovanosť mizerná, dramaturgia neprepracovaná – ako aj na iných (aj rozhlasových) kanáloch. Slepo napodobňuje zahraničných partnerov, pritom jej chýbajú ľudské i finančné zdroje. Ale ani v zahraničí sa verejné médiá nevyvíjajú v epoche komercie v mnohých oblastiach najlepším smerom. Dvojka okrem diskusných relácií či Experimentu toho veľa neponúka. Kvalitných filmov či seriálov z európskej proveniencie je ako zo šafranu. Minulú dekádu svet žil výbornými politickými seriálmi, Slovensko však záhadne obišli.
Problém permanentného zaostávania verejnej RTVS (televízie i rozhlasu) vôbec nespočíva iba v nedostatku finančných zdrojov, ani v slabej (ako v minulosti) profesionalite, ale v nepochopení étosu verejnoprávneho média ako takého. A aj v ochote pochopiť a napĺňať ho. To nie je úloha pre kandidátov na riaditeľskú stoličku, ale pre nás všetkých. Bez toho akýkoľvek zdatný budúci riaditeľ RTVS naše verejno-právne médium nepohne ďalej.