Teraz je však situácia iná. Vysoko v bavorských Alpách sa práve v týchto dňoch rozhoduje o tom, ako sa globálny Západ vyrovná s aktuálnou hospodárskou krízou.
Po rokoch relatívneho pokoja čelí svet energetickej a potravinovej kríze nebývalých rozmerov. Cválajúca inflácia ukrajuje ľudom z úspor. Hospodárstvu hrozí prepad do recesie. Všetko to má spoločného menovateľa – ruská vojna na Ukrajine.
Ak sa nám situácia po dvoch rokoch koronakrízy zdala zlá, tak po niekoľkých mesiacoch ruskej agresie sa svet obrátil doslova hore nohami. Bezprecedentná vlna zdražovania a najmä neistota, či budeme mať v zime dostatok plynu a ropy, postavila lídrov G7 pred neľahkú úlohu.
Boli časy, keď za jedným stolom spolu s predstaviteľmi USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Japonska a Kanady sedel aj zástupca Ruska. To je od r. 2014, keď Rusko okupovalo Krym, minulosťou.
Rusko sa už ani neusiluje, aby sa stalo znovu súčasťou tohto elitného klubu, ktorý spoločne hľadá riešenie. Teraz je ono samo problémom, a zdá sa, že Moskva si to vychutnáva. Putin pripomína žiaka, ktorý veľmi chcel, aby ho všetci rešpektovali a obdivovali, no keďže nebol ochotný hrať podľa dohodnutých pravidiel, napokon si zvolil cestu „vyvrheľa“.
Na rozdiel od diktátora, ktorý sa nikomu nezodpovedá, lídri G7 musia preukázať, že konajú v záujme ľudí, ktorí ich zvolili, a prinesú riešenia, ktoré im pomôžu vyviesť ich krajiny z tejto krízy. Kľúčom k úspechu je nájdenie nového modus vivendi vo vzťahu k Rusku.