V účtoch za potraviny sa však nepremieta len sucho či dražejúce energie, ale aj schopnosť poľnohospodárstva a vládnej politiky reagovať na každý rok sa zhoršujúce klimatické a ekonomické podmienky.
Sotva sa v Európe nájde krajina, ktorá by ponechala napospas osudu melioračný systém vybudovaný za 20 miliárd korún. Zavlažovacia a odvodňovacia sústava – prvá vybudovaná na ploche 460-tisíc hektárov a druhá na 375-tisíc hektároch je rozbitá a takmer nefunkčná.
Kto prejde naprieč Slovenskom, uvidí zavlažovať polia len tu a tam. Závlahy nejdú nielen preto, že vody je málo, ale preto, že potrubia doslúžili a čerpacie stanice, ak ich nerozkradli, spolu s nimi. Pri poslednom pokuse zrevitalizovať odvodňovacie kanály a aj ich pomocou udržať vodu v krajine, sa odhalilo predražovanie. Vláda, ktorá sa zaprisahávala, že si poradí s rookrádaním zákaziek v réžii štátu, zlyhala. Meliorácie čakajú na reštart.
Na reštart však nečaká sucho, to sa opakuje a jeho periódy predlžujú. Situácia v niektorých slovenských regiónoch je zúfalá, na zimu bude chýbať krmivo. Vyhrážky, že do konca roka sa na Slovensku vybije desaťtisíc kráv, nie sú plané. Naozaj ide do tuhého. Vláda je však zaujatá záchranou seba samej a o správu krajiny, ktorá sa ocitla v slučke sucha, sa nezaujíma.
Keď bude najhoršie, potraviny dovezieme. Onedlho sa vynorí otázka odkiaľ a najmä za koľko.