Ak líder Obyčajných ľudí neustále opakuje, že je proti „návratu mafie“, mal by ju brať všetkými desiatimi. Pretože v opačnom prípade sa tento scenár čoskoro naplní. Matovič naznačil, prečo s návrhom nesúhlasí – vraj by Sulík zo seba robil martýra, a to predsa on, ktorý sa do tejto roly tak dokonale vžil, nemôže dopustiť! Slovensko môže mať len jedného mučeníka. A tým je on.
Celé je to zvláštne, všetci politici vidia, že koalícia sa ženie do záhuby, no nik nemá odvahu niečo urobiť. Pripomína to scénu zo slávneho Buñuelovho filmu Anjel skazy, kde sa na večierku zíde vybraná spoločnosť, ale z nejakého dôvodu sú všetci presvedčení, že z neho nemôžu odísť, pritom dvere i okná sú otvorené…
Čítajte viac Tvrdé hlavy v koalícii: Matovič ani Sulík neustúpia. Ideme do menšinovej vlády, pripustil líder OĽaNO
Buñuelov film je alegóriou na neschopnosť vládnych vrstiev prispôsobiť sa rýchlym politickým a sociálnym zmenám 20. storočia. Na rozdiel od filmových aktérov však slovenským „hercom“ zjavne chýba pud sebazáchovy. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sa dokonca ani len neunúvala prísť na stretnutie, lebo je vraj unavená z náročného programu uplynulého týždňa! Taľafatky ako rozpad vlády ju zjavne netrápia… Renomé pani ministerky je už značne pošramotené, no takýmto činom sa ešte zhorší.
Oni akoby nechápali, že ak teraz nesplnia jednu dôležitú úlohu, jednoducho končia. Tu nepomôžu nejaké kozmetické zmeny, ktoré predostrel Heger, tu nepomôžu nejaké vzletné apely na Sulíka, teraz platí buď 0, alebo 1. Nič medzi tým neexistuje.
Na Matovičovo Waterloo budeme spomínať možno podobne ako na r. 1998, len s tým rozdielom, že s porážkou mečiarizmu vtedy prišla nádej na lepšie Slovensko.
Hoci v najbližších dňoch sa znesie spŕška kritiky na Richarda Sulíka „ako rozbíjača“, v konečnom dôsledku si ľudia budú pamätať Igora Matoviča ako toho, kto bol skutočným kameňom úrazu, pretože deštrukcia nastane, až keď príde menšinová vláda. Boris Kollár to nazval ešte pekne, priam poeticky „mrchavou ťažobou“. Lenže toto bude oveľa horšie. Lebo každý v snahe zachrániť sám seba pôjde hlava-nehlava za svojím cieľom – získať čo najviac voličov.
Igora Matoviča si už budeme navždy pamätať ako populistického politika neschopného vládnuť. Ak však do konca augusta z vlády neodíde, bude zodpovedný za deštrukčný proces, ktorý na už aj tak rozvrátenej politickej scéne nastane.
Čítajte viac Matovič: Sulík je posadnutý nenávisťou voči mne. Bude škodiť
Hoci vo vláde zostane, jeho porážka je neodvratná. Na Matovičovo Waterloo budeme spomínať možno podobne ako na r. 1998, len s tým rozdielom, že s porážkou mečiarizmu vtedy prišla nádej na lepšie Slovensko. Teraz to bude naopak – pred nami bude krajina, ktorú z jednej strany ohrozuje červeno-hnedé spojenectvo a z druhej neukojené ego jedného nebezpečného populistu. Chudák volič, ktorý bude musieť prejsť touto bažinou!
Hoci v najbližších dňoch sa znesie spŕška kritiky na Richarda Sulíka „ako rozbíjača“, v konečnom dôsledku si ľudia budú pamätať Igora Matoviča ako toho, kto bol skutočným kameňom úrazu, pretože deštrukcia nastane, až keď príde menšinová vláda. Boris Kollár to nazval ešte pekne, priam poeticky „mrchavou ťažobou.“ Lenže toto bude oveľa horšie. Lebo každý v snahe zachrániť sám seba pôjde hlava – nehlava za svojim cieľom – získať čo najviac voličov.
Igor Matoviča si už budeme navždy pamätať ako populistického politika neschopného vládnuť. Ak však do konca augusta z vlády neodíde, tak bude zodpovedný za deštrukčný proces, ktorý v už aj tak rozvrátenej politickej scéne nastane.
Hoci vo vláde zostane, jeho porážka je neodvratná. Na Matovičovo Waterloo budeme spomínať možno podobne ako na r. 1998, len s tým rozdielom, že s porážkou mečiarizmu vtedy prišla nádej na lepšie Slovensko. Teraz to bude naopak – pred nami bude krajina, ktorú z jednej strany ohrozuje červeno-hnedé spojenectvo a z druhej neukojené ego jedného nebezpečného populistu. Chudák volič, ktorý bude musieť prejsť touto bažinou!