Štát Izrael ocenil ďalších zo Slovenska, ktorí riskovali vlastný život, aby uchránili Židov pred zavlečením do nacistických koncentračných táborov, kde ich čakala smrť. Bolo to povstanie statočnosti a odvahy, ktoré trvalo dlho, pretože s deportáciami zo slovenského územia sa začalo už v marci 1942 a vojna sa skončila až o viac ako tri roky neskôr.
Stovky Sloveniek a Slovákov, ktorí získali ocenenie Spravodlivý medzi národmi, boli spravodliví medzi beštiami počas existencie vojnového slovenského štátu. Väčšina z nich katolíci, čo sa vzopreli katolíkovi prezidentovi Jozefovi Tisovi, ktorý Židov absolútne nenávidel. Nevypočuli hlas vzdelaného politika, ktorý si želal zbaviť Slovensko židovstva, ale, naopak, často vidiečania, ktorí nevedeli čítať ani písať, nezištne podali pomocnú ruku prenasledovaným.
Je potešujúce, že v tragickom období sa našlo veľa záchrancov: Slovensko má v prepočte na vtedajší počet obyvateľov jeden z najvyšších podielov vyznamenaných poctou Spravodlivý medzi národmi v celej Európe. Dôkazom je dvojzväzková slovenská encyklopédia o týchto hrdinkách a hrdinoch, pričom po ďalších ocenených bude nepochybne potrebné rozšíriť ju o tretiu časť.
Namiesto hanebného spochybňovania holokaustu treba mať príjemný pocit, že temná stránka slovenských politických dejín mala aj týchto spravodlivých.
Blížiaci sa deviaty september je na Slovensku pamätným dňom – Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. S prihliadnutím na význam záchrancov by zrejme stálo za to, aby sa jeho názov rozšíril: Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia a ich záchrancov.