Koncom minulého týždňa EP rozhodol, že v Maďarsku vládne hybridný režim volebnej autokracie. V jednoduchosti – voľby síce prebiehajú, no bez férovej súťaže politických síl. Nehovoriac o problémoch súvisiacich so slobodou tlače či s (ne)závislosťou súdov od vládnej moci.
Rozhodnutie EP nemá len symbolické, ale aj praktické dôsledky. V nadväznosti na rozhodnutie Európska komisia zvažuje stopnutie vyplácania približne sedem a pol miliardy eur z eurofondov. Prečo?
Orbánova politika je učebnicovým manuálom pre nádejných diktátorov, ktorí sa nechcene ocitli v demokracii. Je príkladom, ako postupne a pomaly demontovať základné piliere demokracie a budovať neslobodnú spoločnosť.
Demokracia je proces. A jeho kvalita je spravidla podstatnejšia ako obsah. Ak neexistuje férová a slobodná súťaž politických síl, proces, ako aj výsledok nestoja za nič. Orbán pritom dlhodobo pracuje na podrývaní tohto princípu cez manipuláciu s volebnými obvodmi (tzv. gerrymandering). Opozícia tak má v konečnom dôsledku mizivé šance na úspech.
V takomto prostredí je slobodná súťaž fikciou. A to sa ani nemusíme vŕtať v kultúrnych témach jeho liberálnej, protieurópskej a protimenšinovej rétoriky. Na zdvihnutie varovného prsta postačuje aj „len” pokrivená chrbtica demokracie.
Naše reakcie na rozhodnutie EP sú aj odpoveďou na otázku, akú demokraciu chceme. V hmle demagogických bludov a umelých delení „my” verzus „oni” sa totiž podstata odsúva na vedľajšiu koľaj.
Preto ak niekto tvrdí, že Maďarsko je postihované za „iný názor”, v podstate má pravdu. Sú to totiž Orbánove názory, ktoré pretavuje na normy demontujúce demokratický systém v praxi. A to nemôže tolerovať nik, kto to s demokraciou myslí vážne.
Skutočne chceme žiť v systéme vlády jednej strany, ktorý dehonestuje menšiny, nerešpektuje nezávislosť justície, bujnie korupciou či likviduje médiá, ktoré nie sú vládnej strane pochuti? Ak nie, v Maďarskej „demokracii" inšpiráciu nehľadajme.