Dianie na slovenskej politickej scéne už istý čas pripomína zápletku z lacnej telenovely. Je tam zrada, pomsta aj nenávisť okorenená prvkami melodrámy. Patetický štýl hlavného hrdinu, sľubujúceho, že „dobre bude“ sa strieda s dramatickými momentmi, keď na seba preberá úlohu záchrancu. Napriek tomu, že on chce len dobre, vždy to dopadne zle. Lebo mu údajne všetci hádžu polená pod nohy.
Na začiatku zloducha stelesňoval Robo, no čoskoro túto úlohu prebral Rišo. Situácia je zamotaná, lebo Robo nemá rád Petra, ale obaja ešte viac nenávidia Igora. Toho nemá rád ani Rišo, preto napokon zavelil na odchod do opozície. Donedávna tvrdil, že ak by odišiel Igor, tak on by sa vrátil. Najnovšie je ochotný rokovať aj s Robom, hoci predtým to bolo niečo nepredstaviteľne. No časy sa menia, čo vidno na vzťahu k fašistom. Kým predtým sa s nimi nik nebavil, lebo by sa bál, že sa pošpiní, teraz osud koalície závisí od troch odídencov z ĽS NS. Tí síce tvrdia, že chcú predčasné voľby, no pri hlasovaní podržali Igora. Vedľajšiu rolu hrá veľmi nepresvedčivo Veronika, ktorá sa obáva, čo by predčasné voľby priniesli. Jej hlas však zaniká v huriavku a vlastne už ani nikoho nezaujíma. Jedným slovom, mydlová opera ako vyšitá…
Predstavitelia koalície si musia byť vedomí, že bez nadpolovičnej väčšiny sa vládnuť nedá, no akoby sa stále spoliehali na zázrak. Možno ich podržia tarabovci, možno sa pridá Klus, možno to či hento…
Predstavitelia koalície si musia byť vedomí, že bez nadpolovičnej väčšiny sa vládnuť nedá, no akoby sa stále spoliehali na zázrak. Možno ich podržia tarabovci, možno sa pridá Klus, možno to či hento… Lenže je tu aj možnosť, že opozícia sa zatne, bude robiť obštrukcie a parlament nebude tri mesiace uznášaniaschopný. Podľa ústavy by potom prezidentka mohla Národnú radu rozpustiť.
Slovensko tak nebude mať rozpočet na budúci rok, no čo je ešte horšie, ľudia nedostanú ani žiadnu pomoc. Ťažko sa bude môcť premiér vyhovárať, že opozícia sa správa cynicky, je úlohou vlády zabezpečiť si väčšinu. Keď toho Heger nie je schopný, mal by sa zamyslieť nad tým, že existujú aj iné povolania, kde by mohol uplatniť svoj talent. Politika to však zjavne nie je.
Ak koalícia, a najmä OĽaNO, nechce stratiť v očiach verejnosti posledné zvyšky rešpektu, mali by sa čím skôr prebudiť. Matovič, prilepený k svojej stoličke, prelomil všetky doterajšie tabu. Visieť na šnúrke od gatí fašistov nie je veľká výhra.
Pritom Fico im dal na stôl možnosť, ako elegantne odísť a ešte viac sa nestrápniť. Vláda by mohla schváliť budúcoročný rozpočet aj jeho navýšenie tento rok a na jar by sa konali predčasné voľby.
No keďže vieme, že politici sa začnú správať racionálne, až keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti, tak si ešte užijeme veľa „zábavy“.