Mnohí si zamieňajú slobodu prejavu s vyvolávaním nenávisti. Tá opantáva mysle čoraz väčšieho počtu ľudí. Nenávistný slovník sa stal bežnou súčasťou repertoáru našich politikov. Keď niekto dookola opakuje, že nás ohrozuje liberálna ideológia, „skazený Západ“ a LGBT komunita, tak je veľmi pravdepodobné, že si niekto povie: „S tým musím niečo urobiť.“ Navyše, keď rovnaké „posolstvá“ šíria dezinformačné weby, tento pocit ešte umocňujú.
Slovensko kríva na pravú nohu. Súčasný parlament pripomína skôr inkvizičný súd bojujúci proti heretikom než zákonodarný zbor. Takú koncentráciu ultrakonzervatívcov Národná rada ešte nezažila. Potichu sa tam prešmykli na chrbte iných, no o to hlasnejšie ich počuť teraz. Všetci tí Kuffovia, Vašečkovia a Záborské sa cítia ohrození. Pritom oni vyvolávajú nenávisť k všetkému, čo sa nehodí do ich obrazu sveta.
Pretože kto je tu ohrozený? Cirkev? Tradičná rodina? Biely heterosexuálny muž? Nie, nie, nie! Trikrát nie. Nik na Slovensku neprenasleduje kresťanov ani nevypaľuje kostoly, zato tu máme smutný precedens – vraždu dvoch gayov.
Keď Gyimesi s Tarabom nedávno predkladali zákon zakazujúci vyvesovať dúhové vlaky na verejných budovách, iba sa tým snažili zakamuflovať, že vlastne nemajú čo povedať, no počítali s tým, že im to prinesie lacné body.
Situácii nepomáha ani vládne koketovanie s fašistami, ktoré ich vlastne legitimizuje. Olej do ohňa prilieva aj samotný Matovič. Dlhodobo polarizuje spoločnosť a keď hovorí, že dá „dole“ skorumpovaných novinárov, tak to pripomína verejný lynč. Ak má podozrenie z korupcie, tak nech to nahlási. No a vrcholom všetkého je, keď ešte aj v takejto tragickej chvíli zo seba robí obeť. Tomu sa všetkému sa len prizerá Heger, z úst ktorého vychádzajú len prázdne floskuly.
Slovensko potrebuje akútne liečbu. Potrebuje normálnych politikov, a najmä normálnu diskusiu.