Premiér Eduard Heger po samite žiaril optimizmom trochu predčasne. Lídri sa pevne dohodli iba na spoločných nákupoch plynu (od jari). Ako to bude prebiehať, ale nevieme. Ani čo z toho bude vyplývať pre Slovensko, respektíve pre odberateľov ruského plynu. Taktiež nevieme, ako mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia bude konkrétne fungovať. To majú na budúci týždeň dojednať ministri hospodárstva a energetiky. Presný návrh pripravia úradníci Európskej komisie. Zhodnú sa, či sa budú znovu dohadovať o detailoch?
V tom najdôležitejšom – v zastropovaní cien plynu – sa nedohodli. Úradníci komisie vypracujú návrhy… O cenách elektrickej energie nevieme nič, nižší plyn na jej výrobu má pravdepodobne všetko vyriešiť.
Všetko má svoje limity. Koniec roka sa blíži a občania únie musia vedieť, na čom sú. Samozrejme, jednotlivé členské krajiny pripravujú – a mnohé už uviedli do života – vlastné riešenia. Naposledy čiastkový plán schválil nemecký parlament. Náš plán B je tiež pripravený v zálohe. V zásade sa tieto balíky pomoci a regulácie príliš nelíšia. Každá krajina má však trochu odlišný systém stanovovania cien energií.
O to ale nejde. Tu ide o jednotu únie. Ak nás Rusko dokáže rozdeliť, tak vyhrá. Pri prijímaní balíčkov sankcií sme napodiv boli veľmi rýchli a až na výnimky jednotní. Pritom ich účinnosť nie je vôbec taká, ako nielen lídri, ale aj rôzni politici a experti deklarovali. V strednej Európe závislej od ruského plynu si odtŕhame od úst, ale keď prišlo v x-tom balíčku na diamanty pre majetných Západoeurópanov, naraz nastal poplach, že načo. Ani Spojené štáty, ktoré sú nekompromisné voči Rusku, sa neobmedzujú v dovoze strategických surovín ako urán alebo nikel.
Na Slovensku po samite už viac-menej vieme, na čom sme. Zaregulujú sa ceny plynu do určitej výšky. To je všetko. V ostatnom si budeme musieť poradiť sami.
To, že dohoda a spoločný postup sa rodia ťažko, je logické. Rôzne európske krajiny sú historicky a geograficky v inej situácii. Nie všetky sú odkázané na dovoz ruského plynu, ropy či nakupovanie elektriny na lipskej burze. Kameňom úrazu je prekvapivo Nemecko. Najväčšia členská krajina EÚ blokuje dohodu o zastropovaní plynu.
Neústupčiví sú aj pri jadrových elektrárňach. Pritom kapitáni najväčšej európskej ekonomiky dobre vedia, že nemajú dostatok elektriny, vôbec celá Európa, a oni idú zatvárať posledné tri jadrové elektrárne. Z ideologických a politických dôvodov založených na emóciách a nie na faktoch. Aj trojmesačné predĺženie ich prevádzkovania berú ako veľký ústupok. Samozrejme, bohatí Nemci ľahšie zvládnu vysoké ceny elektriny ako my. Nehovoriac o tom, že našu lacno vyrobenú elektrinu musíme nakupovať na ich predraženej burze.
Viacerí sa asi dali uchlácholiť dramatickým znižovaním cien plynu a elektriny na trhoch. To sa môže ľahko zmeniť. Špekulanti iba čakajú na príležitosť, na neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom a efektívnom postupe.
Na Slovensku po samite už viac-menej vieme, na čom sme. Zaregulujú sa ceny plynu do určitej výšky. To je všetko. V ostatnom si budeme musieť poradiť sami.