Odklepnúť štátnu pomoc na zasadnutí vlády nestačí, zelenú musia dať poslanci. Lenže vláda nemá v Národnej rade väčšinu. O schválení štátneho rozpočtu na budúci rok sa jej môže zatiaľ iba snívať. Nestačí ani príkladná zhoda sociálnych partnerov. Ani ich apelovanie na opozičných politikov, aby boli zodpovední a štátnu pomoc podporili.
Politická realita je iná. Na hrozbe zrútenia slovenskej ekonomiky sa dá vytĺcť poriadny politický kapitál. A priznajme, že to nie je iba cynické vydieranie opozície, ale aj politika koalície, ktorá doviedla Slovensko tam, kde je.
Ako prví odmietli podporiť pomoc, a teda celý štátny rozpočet na budúci rok, liberáli Richarda Sulíka. Podľa nich to zvládneme aj s rozpočtovým provizóriom – teda s rovnakým rozpočtom ako v tomto roku. Poruke majú logické argumenty. Nedávne navýšenie tohtoročného rozpočtu, kde je na pomoc firmám vyčlenených 900 miliónov eur. Vyčerpá sa tento rok celá suma? A nebude rovnaká suma stačiť aj na budúci rok? Pretože v prvých troch mesiacoch štátnej pomoci so zastropovanými cenami by sa malo minúť oveľa menej – 500 miliónov. Nehovoriac o tom, že v zálohe máme nevyčerpané eurofondy, ktoré tiež môžeme použiť.
Na hrozbe zrútenia slovenskej ekonomiky sa dá vytĺcť poriadny politický kapitál. A priznajme, že to nie je iba cynické vydieranie opozície, ale aj politika koalície, ktorá doviedla Slovensko tam, kde je.
To neznamená, že SaS rozpočet vo finále nepodporí. Sulík by bol veľký politický amatér, keby za to nič nechcel. Aj minulotýždňové navyšovanie tohtoročného rozpočtu v sume 1,5 miliardy eur najprv zmietol zo stola, potom predostrel podmienky, prišiel kompromisný návrh a nakoniec liberáli zaň zdvihli ruky.
Vláde podal pomocnú ruku aj Robert Fico. Tak po svojom. Na revanš požaduje predčasné voľby do júna 2023 a presunutie troch miliárd z rozpočtu na zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci. A uviedol solídne dôvody. Miliardy sa môžu presunúť z rezortov obrany (polepšilo si o 56 %), životného prostredia (o jednu miliardu), zo štedrého rozpočtu Úradu vlády alebo zo Všeobecnej pokladničnej správy, kde zakotvilo nevedno prečo až osem miliárd eur. Prečo by tieto peniaze nemohli ísť do krvácajúceho zdravotníctva, do podfinancovaných škôl, poľnohospodárstva (tiež bolo ukrátené) a na sociálne veci?
A povedzme si rovno: je zastropovaná cena elektriny na 199 eurách za MWh a plynu na 99 eurách najoptimálnejšia? Pred vyše rokom sa predávala elektrina na burzách za 40 a plyn za 20 eur. Nemci odklepli pri elektrine zhruba polovičný strop. A to ich firmy operujú s úplne inými rozpočtami.
Už teraz je jasné, že morálne apelovanie zo strany koaličných politikov stačiť nebude. V podstate majú tri možnosti. Buď sa dohodnú so Sulíkom, čo nebude ľahké. Pretože požiadavky liberálov sú niekedy dosť uletené. A navyše medzi financjmajstrom Matovičom a Sulíkom panuje stále značná averzia. Alebo vykšeftujú za neúnosne vysokú cenu ústupky s extrémistami. To by určite viedlo k rozkolu v OĽaNO a nakoniec k predčasným voľbám.
To už potom radšej dať tri miliardy do zdravotníctva a školstva a odfajknúť predčasné voľby, a rozpočet aj so štátnou pomocou bude, ako sľúbil Fico, schválený bum-bác-bum.