V počte starostov a poslancov získali jednotlivo alebo v spoločnej či v inej koalícii (SNS, Sme rodina) niečo vyše 20 %. Aj keď tieto čísla nemusia byť konečné, pretože mnohí nezávislí sa časom priznajú alebo pridajú k Smeru či Hlasu, je to výrazne menej oproti podpore, akej sa sociálni demokrati tešia na celoslovenskej úrovni.
Navyše populárni lídri Peter Pellegrini a Robert Fico obehli celú krajinu, aby podporili svojich kandidátov. Aj tak to nepomohlo. Post primátora získali iba v jednom krajskom meste (Banská Bystrica) a v okresných mestách to bolo poskromne. To je zlý signál pre liberálnejší Hlas, Smer predsa len vysáva hlasy na vidieku.
Hoci súčasné koaličné strany nevyhrali, väčšina nezávislých sa hlási k pravici či opozícii voči sociálnym demokratom, napríklad relatívne úspešné mimoparlamentné KDH a maďarská Aliancia.
Z ôsmich postov županov získali ľavičiari iba dva. Jaroslav Baška obhájil stoličku v Trenčianskom kraji a v Nitrianskom dokonca o víťazstvo bojovali smerácky župan a vyzývateľ z Hlasu. Nič viac. Spoločného kandidáta postavili iba v Prešovskom kraji, kde rešpektovaný Michal Kaliňák neuspel proti županovi, predsedovi KDH Milanovi Majerskému.
Šancu mali najmä v Trnavskom a Žilinskom kraji, ale nepostavili spoločného, uznávaného kandidáta (ako Kaliňáka) a opozičné hlasy sa roztrieštili. Ponúkli tak víťazstvo Jozefovi Viskupičovi a Erike Jurinovej, dvom zakladajúcim členom dlhé roky štvorčlenného OĽaNO. Ani jeden z nich nezískal pritom ani 40 %. Bola to amatérska politická chyba. Igor Matovič položil Fica a Pellegriniho na lopatky.
Pre Smer i Hlas tieto supervoľby vyslali varovanie, že (spoločné) vysoké preferencie nemusia nič znamenať. Veď aj z minulosti už majú svoje skúsenosti. Pre pravicu zase upozornenie, že keď sa liberáli, občianski demokrati a umiernení konzervatívci nespoja na spoločnej platforme, dopadnú ako teraz sociálni demokrati.