Pri pohľade na kandidátne listiny, na ktorých sa to len tak hemžilo zástupcami ĽS NS, Republiky či Národnej koalície, sa zdalo, že krajne pravicové strany nemôžu neuspieť. Najmä v Banskobystrickom kraji, kde každý tretí kandidát patril k extrémistom, to vyzeralo, že výsledkom týchto volieb bude „50 odtieňov hnedej“.
Napokon nasledujúce štyri roky povedie obce iba 34 starostov zo strán, ktoré možno označiť ako krajne pravicové. Národná koalícia získala len 14 starostov, Republika piatich (a niekoľkých ďalších ešte v koalícii s inými stranami), no a kotlebovci nemajú ani jedného. To len ťažko možno považovať za úspech.
Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.
Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.
Pre porovnanie: lídrovi ĽS NS Marianovi Kotlebovi v roku 2013 stačilo v druhom kole 71 397 hlasov na to, aby porazil Vladimíra Maňku zo Smeru. Banskobystrický župan Ondrej Lunter teraz získal hlasy 96 438 voličov. Pred 9 rokmi však volebná účasť v druhom kole bola iba 17,29 %, kým v týchto voľbách dosiahla 46,19 %. Ponaučenie z volieb 2022 je jasné: ak si ľudia povedia, že im to nie je jedno, radikáli majú problém. V opačnom prípade extrému sami otvárajú dvere.
Ak by sme výsledky komunálnych a krajských volieb brali ako test voličských nálad, tak len veľmi ťažko sa z nich dá niečo vyvodzovať pre budúce parlamentné voľby. Extrémisti neuspeli najmä preto, lebo ich hlasy boli roztrieštené. Rudolf Huliak (Národná koalícia), Miroslav Suja (Republika), Marek Kotleba (ĽS NS) a Rudolf Sásik (SĽS Andreja Hlinku) však v Banskobystrickom kraji získali spolu takmer 30 percent hlasov! Keby vytvorili „národný blok“, ten by pre ostatných predstavoval vážnu konkurenciu. To znamená, že ich rozhodne nemožno podceňovať, lebo disponujú stabilnou voličskou základňou.
Pre Republiku ako nové hnutie, ktoré sa odštiepilo od ĽS NS, boli tieto voľby aj akosi skúškou, či uspeje v súboji s kotlebovcami. Napriek nie veľmi oslnivým výsledkom sa im to čiastočne podarilo (aj 134 poslancov sa „ráta“). No ich hlavnou „devízou“ je to, že sa im podarilo prelomiť izoláciu. Tým, že Smer s nimi vytvoril vo viacerých prípadoch koalíciu, prelomil tabu, že s fašistami sa nik nebaví. Tento krok síce poškodí Smer, lebo sa čoraz viac otvára extrému, no naopak, v očiach verejnosti to legitimuje Republiku ako štandardný subjekt. V prípade, že by sa mazurekovcom podarilo získať ďalších národne orientovaných, môžu ešte po voľbách zamiešať karty pri zostavovaní koalície.