Najprv si však zhrňme fakty: podnikateľ Trinh Xuan Thanh odišiel z Vietnamu do Nemecka, kde požiadal o azyl. Doma bol stíhaný za korupciu. Či právom alebo neprávom, to nevieme, no v tejto súvislosti je to nepodstatné. Podstatné je to, že vietnamské bezpečnostné zložky ho uniesli priamo z berlínskej ulice.
Podnikateľa následne previezli dodávkou z českej požičovne pred bratislavský hotel Bôrik. Tam ho potom preložili do policajnej dodávky, ktorá odišla na letisko. Viacerí ochrankári potvrdili, že videli, ako omámený Vietnamec nastupuje do slovenského vládneho špeciálu. Ochrankárom bolo povedané, že sa opil a spadol zo schodov.
To, čo sa stalo 26. júla 2017, zjavne vyzerá ako únos, a niečo také je v civilizovanom svete neprijateľné. Navyše, ak by za únosom Vietnamca stál naozaj minister vnútra Robert Kaliňák, išlo by nepochybne o akt štátneho terorizmu.
Vzhľadom na to, že nemecký súd túto verziu potvrdil a jedného páchateľa za únos už odsúdil, je zvláštne, že u nás generálna prokuratúra stále pochybuje, či bol Trinh Xuan Thanh vôbec na Slovensku. Snaha zamiesť túto kauzu pod koberec nevrhá dobré svetlo na prokuratúru, no najmä na celé Slovensko. Kým sa nepodarí potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie, že do únosu vietnamského občana boli zapojené aj slovenské štátne orgány, tak budeme mať v zahraničí imidž banánovej republiky, ktorá pomáha s únosom nepohodlných oponentov iným nie práve vzorovým demokraciám…
Pre začiatok by teda stačilo, keby sa touto kauzou začala zaoberať generálna prokuratúra. Je to taký problém?