V skutočnosti SaS iba testuje reakcie voličov a pripravuje si pôdu pre prípadné spojenectvo s Hlasom. O žiadne predčasné voľby jej nejde. Inak by sa správala konzekventne a minulý týždeň by všetci jej poslanci hlasovali za odvolanie ministra Romana Mikulca, čo sa nestalo.
SaS sa dlhodobo usiluje o to, čo sa nazýva kvadratúra kruhu. Liberáli nechcú odvolať vládu, chcú sa iba zbaviť Matoviča. Jedno s druhým však úzko súvisí. Predstava, že môže existovať vláda, ktorej súčasťou bude OĽaNO, no bez vlastného šéfa, je iluzórna. Napriek existencii odbojnej frakcie okolo Kristiána Čekovského, z jej strany nehrozí nič, čo by zásadným spôsobom mohlo zmeniť pomery v OĽaNO. Už len z toho dôvodu, že tam veľmi dobre vedia, že do parlamentu sa už nikdy nedostanú.
SaS sa dlhodobo usiluje o kvadratúru kruhu. Liberáli nechcú odvolať vládu, chcú sa iba zbaviť Matoviča. Jedno s druhým však úzko súvisí. Predstava, že môže existovať vláda, ktorej súčasťou bude OĽaNO, no bez vlastného šéfa, je iluzórna.
Nehrozí ani žiadny „progresívny puč“, ktorý avizoval minister Krajniak. Po prípadnom vyjadrení nedôvery Hegerovmu kabinetu každý, kto by chcel zostaviť novú vládu, by musel prezidentke preukázať, že má podporu 76 poslancov. Takúto väčšinu nemá nik. Tobôž nie SaS a Hlas. V prípade dohovorov „niečo za niečo“ by sa to mohlo podariť OĽaNO, ktoré by mohlo získať konzervatívnu väčšinu s tarabovcami.
Jadrom problému je v skutočnosti to, že SaS stráca voličov, a preto potrebuje „niečo robiť“. Potrebuje sa jasne vymedziť voči súčasnej vláde, lebo jej voliči zjavne nepochopili jej odchod do opozície. Ak neuspeje, môže skončiť mimo parlamentu. Tento scenár sa jej už niekoľkokrát podarilo odvrátiť, no teraz ide do tuhého, pretože preferencie SaS prudko klesajú.
Táto kampaň však bude veľmi dlhá, lebo voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú konať až o 15 mesiacov. A hoci pre Sulíkov elektorát je dnes ťažko stráviteľná predstava vládnutia s Pellegrinim, skutočná dilema bude stáť pre Hlasom, či má ísť do tohto veľmi riskantného podniku.
V prípade, že by sa Hlas spojil s SaS, je veľmi pravdepodobné, že by mu hrozil osud SDĽ v prvej Dzurindovej vláde. Po štyroch rokoch Mečiarovho vládnutia bola vtedy ekonomika na kolenách a žiadala si nevyhnutné reformy. Tie boleli. Kompromisy, ktoré vtedy ľavičiari museli urobiť, ich stáli priazeň voličov. Napokon sa strana rozštiepila na dve ministraničky, ktoré vo voľbách získali menej ako dve percentá. Víťazom bol Fico, ktorý z SDĽ odišiel ešte predtým.
Po koronakríze, vojne na Ukrajine, vlne zdražovania a Matovičovom bačovaní bude slovenská ekonomika v takom stave, že naprávať to nebude žiadna slasť. Otázne preto je, či sa Hlas zachová štátotvorne a napriek hroziacim rizikám pôjde do koalície s SaS, alebo bude „volanie krvi“ silnejšie a pristúpi na koalíciu so Smerom.