Po utorkovom odložení hlasovania o vyslovení nedôvery vláde koalícia získala čas nadýchnuť sa, uvedomiť si realitu a hrať o kúsok dlhšie. Ak sa po odchode SaS začal neprehľadný chaos v parlamente, tak dnes zisťujeme, že to bol len slabý odvar.
O čo sa teda hrá? Väčšina OĽaNO nie je ochotné pustiť problematických ministrov a tak umožniť svojmu arcinepriateľovi Sulíkovi získať triumfálny skalp Matoviča. Sulík na druhej strane síce inicioval tento cirkus, no zároveň verejnosti predkladá nereálne scenáre a bojí sa otvorene povedať, že riešením sú predčasné voľby. Potom tam máme Borisa Kollára, ktorému tiež moc nejde karta, keďže sa mu postupne rozkladá aj jeho klub. Azda aj preto hovorí, že ak vláda padne, riešením sú promptné predčasné voľby. Tie požaduje aj Tarabova skupinka, ktorá zas hovorí, že vládu podrží, ak bude dohoda na predčasných voľbách. Na ich prijatie však treba v parlamente dvakrát „naškrabkať” 90 hlasov.
Strácate sa v tom? Nezúfajte. Utorkové hlasovanie o procedurálnom návrhu Juraja Šeligu, ktoré vyzeralo ako test väčšiny, ukazuje, že sami politici netušia, ako sa to celé skončí. A tak namiesto prijatia rázneho, zrozumiteľného a kompromisného rozhodnutia (či už v podobe rekonštrukcie vlády, či dohode na predčasných voľbách) svoju Sofiinu voľbu len ďalej naťahujú. Navzájom sa okydávajú splaškami a za marazmus, do ktorého sa dostali, vinia tých druhých. Porazení sme však dnes všetci.
Keďže v roku 2020 volič rozhodol, že spasiteľom národa sa stane Igor Matovič, ďalší osud má v rukách OĽaNO. A práve tu môže nastať zvrat. Hnutie dnes totiž stojí pred dilemou – buď sa dohodne s antagonistom Richardom Sulíkom na nejakej forme rekonštrukcie vlády, alebo s Tarabom a Kollárom na predčasných voľbách.
Vraví sa, že láska je slepá. Ale až tak, že nakoniec v jej omámení matovičovci poprú samých seba a umožnia skorší návrat „mafie”, pred ktorou ustavične strašia, to by čakal asi málokto.
Každá normálna demokratická strana by nikdy neobetovala pohodlnú väčšinu za jedného človeka. Jednoducho by radšej vymenila zopár problematických figúrok a ide sa ďalej. Lenže OĽaNO nie je normálnou a ani demokratickou stranou – je eseročkou a spasiteľom omámenou sektou. (O to úsmevnejšia je platforma v OĽaNO, ktorá volá po demokratických ideáloch, pričom ich absenciu v OĽaNO doteraz ticho tolerovala.)
Počas stredy klub OĽaNO vrelo diskutoval na vládnom Bôriku o tom, čo si len chudáci teraz počnú. Predbežné informácie však naznačujú, že tak ako to v zanietenej sekte býva, aj oni radšej spáchajú kolektívne harakiri, než by sa mali vzdať svojho spasiteľa. A tak to vyzerá, že poslanci, ktorí sú v parlamente prvý a posledný raz, budú hlasovať za spriechodnenie predčasných volieb spolu s opozíciou. A v tom prípade väčšina z nich aj za koniec svojej politickej kariéry.
Vraví sa, že láska je slepá. Ale až tak, že nakoniec v jej omámení matovičovci poprú samých seba a umožnia skorší návrat „mafie”, pred ktorou ustavične strašia, to by čakal asi málokto. Nuž, zjavne láska aj hory (a princípy) prenáša. Ako veľmi, uvidíme zajtra – v priamom prenose.