Minister zdravotníctva bude čakať, ako zareagujú nemocnice, experti, ľudia v regiónoch, a najmä politici. To je totiž to najdôležitejšie. Pretože nech už budú voľby v ktoromkoľvek termíne, na budúci rok nás predvolebná kampaň neminie. A zdravotná starostlivosť je chúlostivá záležitosť. Najmä ak politici plánujú ľuďom niečo brať. Ani nemusia brať, stačí to interpretovať tak, že im idú niečo brať.
O tom sme sa presvedčili už na jeseň 2019, keď pred februárovými voľbami vtedajšia ministerka Andrea Kalavská prvýkrát priniesla do parlamentu vládou odklepnutú stratifikáciu nemocníc. Proti vlastnej nominantke sa vzbúrili poslanci samotného vládneho Smeru.
Odvtedy sa stratifikácia, či skôr zatváranie malých nemocníc, teší záujmu populistických politikov. Veľké nemocnice nie sú bodom sváru. Aké činnosti majú vykonávať, tomu máloktorý laik rozumie. Lenže rušeniu malých nemocníc v regiónoch „rozumie“ každý a dá sa preto na tom vytĺcť poriadny politický kapitál.
Preto aj teraz ministerstvo našľapuje citlivo. Malé nemocnice v prvej úrovni, ktoré vlastne nemocnice ani nie sú, si musia určiť nejakú doplnkovú odbornú činnosť z tých, ktoré robia skutočné nemocnice, aby tými nemocnicami aj boli.
Každý by mal rád kdekoľvek na vidieku nablízku nemocnicu. Pocit istoty dáva už len to, že pacient môže ísť na pozorovanie na interné, ženy môžu odrodiť, je kde operovať zápal slepého červa či ošetriť úraz. Lenže nemocnice nie sú len o pocitoch istoty, dostupnosti, ale aj o kvalite liečby.
To by si mali uvedomiť v nadchádzajúcom období ponúkania sa voličovi aj naši politici, pretože inak sa pre bezbrehý populizmus kvalita zdravia občanov nezlepší.