Obaja ukázali, že veci sa dajú riešiť aj inak. Pokojne, bez zbytočného osočovania a kladenia si ultimát. Až príliš sme si zvykli, že politika sa zmenila na súboj, v ktorom zápasia silné egá, a potom nám pripadá zvláštne, keď sa niekto správa normálne. Keď zistíme, že politika môže byť aj u nás – aspoň na okamih – nudnou záležitosťou, v ktorej je každému jasné, že ONI sa musia dohodnúť, lebo si ich predsa platíme z našich daní…
Môžeme len tipovať, či sa tento „zázrak“ dá pripísať na vrub toho, že u oboch zvíťazil pocit zodpovednosti za osud krajiny, obava z návratu Roberta Fica alebo sa za týmto ústretovým krokom skrýva iba čistý kalkul SaS, ktorá sa postupne prepadla k hranici zvoliteľnosti a svojim voličom potrebuje ukázať, že zostáva „hlasom rozumu“.
Môžeme len tipovať, či sa tento „zázrak“ dá pripísať na vrub toho, že u oboch zvíťazil pocit zodpovednosti za osud krajiny, obava z návratu Roberta Fica alebo sa za týmto ústretovým krokom skrýva iba čistý kalkul SaS, ktorá sa postupne prepadla k hranici zvoliteľnosti a svojim voličom potrebuje ukázať, že zostáva „hlasom rozumu“. V každom prípade – z hľadiska občanov je dobre, že súhra týchto faktorov ich priviedla k rozhodnutiu hľadať kompromis.
No oveľa zaujímavejší je posun v postoji Eduarda Hegera. Ten akoby sa po dlhom čase, keď bol iba akýmsi hovorcom Igora Matoviča, rozhodol vymaniť z jeho područia. Síce mu to dosť dlho trvalo, až sa zdalo, že je úplne „gumený“, no radšej neskôr ako nikdy. Zatiaľ však nevieme, či jeho snaha emancipovať sa bude trvalým javom, alebo išlo len o jednorazovú vzburu.
Pretože už len samotná predstava, že by Igor Matovič mal nadobro opustiť vládu, sa javí ako čisté sci-fi. Ak ho na tento krok vyzývali nespočetne veľakrát predtým a on tomuto tlaku odolával, nechce sa veriť, že on, „prvý hýbateľ“, by mal teraz odísť len tak. Obetovať Matoviča za podporu rozpočtu? Neuveriteľné, neskutočné!
Samozrejme, okamžite sa objavili pochybnosti o úprimnosti Matovičových slov, ktoré on sám priživil svojimi výrokmi.
Kým historka, že Matovič chce podať demisiu vo vláde, ktorá je v demisii (čo je nemožné), je skôr úsmevná, jeho kategorická požiadavka, že najprv musí byť schválený rozpočet, až potom odíde, neveští nič dobré.
Pri dohode si obe strany musia dôverovať. Videli sme to už minulý týždeň, keď sa naťahovali so Sulíkom, že dôvera medzi nimi neexistuje. Obaja skôr pripomínali povestného škorpióna, ktorý vie, že keď pichne žabu, tak zhynie, no nemôže inak, lebo je škorpión.
Niekto musí ako prvý urobiť ústretový krok a zároveň musí veriť, že ten druhý ho nepodrazí. Dokáže to Matovič bez toho, aby vyvolal nejaký nový konflikt?