PS sa stále teší relatívne vysokej podpore, napriek tomu, že SaS opäť začala stúpať – 9,1 percenta. To by mohlo naznačovať, že progresívci nerástli v poslednom čase iba na úkor sulíkovcov, ale stávajú sa alternatívou aj pre centristických mestských voličov doteraz sa prikláňajúcich k Hlasu. Či to je tak, to si musíme počkať na ďalšie prieskumy.
Obe strany mohli nabrať voličov aj z malých pravicových strán. Dobrá voľba, Spolu, ODS, Šanca sú hlboko pod jedným percentom. Ak Mikuláš Dzurinda hovorí o spájaní malých pravicových strán (čo sa podarilo paradoxne Matovičovi v posledných voľbách), aby nevyšiel nazmar ani jeden stredopravý hlas, tak čo chce spájať (KDH, PS i SaS odmietli), keď spolu majú sotva jedno percento?
Na druhej strane je pravda, že medzi sociálne-liberálnym a ekologickým PS, príliš podnikateľskou SaS a katolíckym KDH existuje značný priestor pre univerzálnejšiu a otvorenejšiu stredopravú stranu typu SDKÚ.
Pozitívnou správou je, že na čele prieskumov sú strany, ktoré dbajú na regionálne štruktúry. To vzbudzuje prirodzené obavy Igora Matoviča i Richarda Sulíka, ktorí sa už ohradili proti prípadnej zmene volebného systému z pomerného na zmiešaný.
Majú síce pravdu, že po zmene ústavy by sa politický systém nemal meniť iba obyčajnou väčšinou 76 poslancov v NR SR, no je to odvádzanie pozornosti. Boja sa, že občania by priamo volili aj kandidáta spätého s ich regiónom. Stranám založeným na lídrovi a jeho obdivovateľoch, kampaniach na sociálnych sieťach a bombastických sľuboch by reálne hrozilo, že vypadnú z parlamentu.
Pomerný systém určite nie je zlý, no predpokladá súťaženie štandardných strán s regionálnymi štruktúrami. U nás sa to však brutálne zneužíva. Zaraziť to by znamenalo koniec avantúr Igora Matoviča.