Podstatné je to, koľko ľudí prišlo vyjadriť svoju nespokojnosť s touto vládou, chaosom v parlamente a nedôstojným správaním koalície pod vedením OĽaNO. A to napriek zlému počasiu, niekde snehovej kalamite. Podľa prieskumov vieme, že nielen zúčastnených 1,2 milióna občanov, ale drvivá väčšina ľudí sa hanbí za to, čo sa deje. Preto chcú predčasné voľby. To, že bolo referendum nakoniec neúspešné, je dôsledok toho, že bolo od začiatku poňaté stranícky, nie občiansky.
Aj iniciátorom zo Smeru na čele s Robertom Ficom bolo vopred jasné, že k urnám príde okolo 30 % voličov. Pri zhruba 60 % účasti v parlamentných voľbách a 50 % podpore opozičných strán Smer, Hlas, SNS a Republika, to inak nemohlo ani byť. Stranícke poňatie, zvlášť organizácia Smerom, odradila nespokojných voličov iných opozičných stredopravých strán, ktorí so slovenskou sociálnou demokraciou nechcú mať nič spoločné.
Ak malo mať referendum šancu na úspech, musela by za ním stáť nadstranícka občianska iniciatíva. A to s nestalo, napriek tomu, že podhubie v spoločnosti je na to vytvorené. Nie je to prvýkrát, čo straníckosť zabila referendum.
Neúspech terajšieho referenda by mal byť preto mementom. Pokiaľ chce byť akékoľvek iné v budúcnosti úspešné, musí byť občianske. Straníckosť z princípu odradzuje nespokojných voličov iných, konkurenčných strán.
Neplatnosť neznamená ignorovanie až ponižovanie vyše milióna hlasov, zvlášť zo strany politikov bývalej štvorkoalície. Je najvyšší čas, aby jej poslanci prestali blokovať ústavné zmeny a rýchlo sa dohodli na predčasných voľbách, najlepšie ešte v tomto polroku. Občania si to žiadajú.