Kuciakova vražda bola nielen individuálnou, ale aj celospoločenskou tragédiou. Dva zmarené životy mladých snúbencov sa prepletajú s ich abstraktnou reflexiou vo verejnom diskurze. Stali sa symbolmi. Ako to pri symboloch býva zvykom, pofidérni aktéri si často privlastňujú ich význam vo vlastný prospech. Pri Kuciakovom odkaze to nie je inak. Igor Matovič vytvoril falošnú ilúziu spasiteľa proti korupčnej hydre. Svojím vyčíňaním však dosiahol len to, že jedni sa cítia byť podvedení neriešením systémovej nespravodlivosti a druhí vnímajú Kuciakov odkaz ešte negatívnejšie – cez prizmu Matovičovho antipolitického cirkusu.
Napriek tomu, že spravodlivosť je základným kameňom slobodnej a demokratickej spoločnosti, je smutné, ako Kuciakov odkaz rozdeľuje spoločnosť
No tak, ako Mečiar nebol Slovensko, Orbán nie je Maďarsko, ani Matovič nestelesňuje boj za spravodlivosť. Kuciakov odkaz rezonuje v každom, komu záleží na tom, aby sa tu nekupovali rozsudky za kabelky. Jednoducho, aby sme si všetci boli rovní pred zákonom.
Napriek tomu, že spravodlivosť je základným kameňom slobodnej a demokratickej spoločnosti, je smutné, ako Kuciakov odkaz rozdeľuje spoločnosť. V povetrí verejnej diskusie poletujú názory, že to bola len fraška zinscenovaná nejakými temnými silami, ktoré chceli odstaviť Smer od vlády. Fico túto konšpiráciu úspešne buduje už piaty rok.
Čo je však lepším dôkazom o opaku, než priznania vysokých funkcionárov o tom, že ich najväčšou hodnotou bola ladnosť, s akou zametali kauzy pod koberec. Čo viac potrebujeme, než právoplatné rozsudky a priznania úradníkov dosadených Smerom, ktorí úprimne ľutujú svoje činy?
Smer mal vtedy pod palcom takmer všetky bezpečnostné zložky. O obludnej chobotnici buď nevedel, ticho ju toleroval, alebo aktívne participoval na jej aktivitách. Jedno horšie ako druhé. Napriek tomu sa dnes stavia do pozície ochrancov obyčajných ľudí, ktorých tu terorizujú Spojené štáty. Sú to jednoducho báchorky vlkov preoblečených za ovce. Skutočná sociálna demokracia by mala dbať na ľudskú rovnosť, a to aj pred zákonom. A nie na to, aby vrátili do hry oligarchov, ktorým sa cnie za starými dobrými časmi ľahkého „biznisu“.
Pravdou je však aj to, že téma právneho štátu a rovnosti pred zákonom v dôsledku bezprecedentných kríz a premárnenej dôvery nedominuje verejným diskurzom. Je pochopiteľné, že spravodlivosť, rovnoprávnosť či etika právnických povolaní nie sú na vrchole rebríčka našich potrieb. O to viac, ak nejeden z nás žije z ruky do úst. No práve preto potrebujeme kvalitných investigatívnych novinárov. Takých, ako Ján Kuciak, ktorí majú energiu a čas ponárať sa do spleti korupčných pavučín, v ktorých sa laici veľmi ľahko zamotajú. Niet lepšieho dôkazu, než pravoplatné rozsudky za Kočnerove zločiny, ktorých odhaľovaniu prispel aj Ján Kuciak.