Spájanie pravicových síl pod značkou Modrej koalície malo od začiatku vo vienku viacero problémov. Zoskupeniu chýbal líder a bolo dosť veľkou záhadou, ako chcú predsedovia neúspešných strán vytvoriť úspešný projekt. Pretože keď sa strana s nulovým výtlakom spojí s druhou stranou, ktorej výtlak je takisto nulový, tak súčet oboch je nula.
Pre úspech takéhoto projektu bolo kľúčové zapojenie sa ďalších pravicových subjektov. Po tom, čo spoluprácu odmietlo PS, SaS, a najmä KDH, zostal jediným „tromfom v rukáve“ Eduard Heger. To, že tento „béčkový“ politik s nulovou charizmou, ktorý doteraz nedokázal samostatne urobiť prakticky nič, by mal byť volebným lídrom, vyznieva ako zlý vtip. Na rozdiel od úplne sprofanovaného Dzurindu možno dokáže osloviť zopár voličov, no žiadne terno to nie je.
Jednoducho Modrá koalícia ani zďaleka nepripomínala SDK, v ktorom sa spojili etablované strany s celkom slušným výtlakom a na ich čele stáli vtedy politici, ktorým voliči dôverovali.
Prepájanie „starých“ politikov s novými tvárami, ako ho deklarovali Dzurinda s Kollárom, síce znie marketingovo dobre, keď si ho však rozmeníme na drobné, tak zistíme, že je to prázdna škrupinka. Dzurinda voličov viac odpudzoval, ako priťahoval, a Kollár, napriek svojim nepochybným analytických schopnostiam, nie je typ politika, za ktorým by išli davy. Skôr sa zdalo, že je to zúfalý pokus neúspešného komunálneho politika udržať sa v hre.
Projekt veľkej stredopravej strany sa tak odkladá na neurčito. Ak sa aj Kollárovi s Hegerom podarí niečo spoločne „upiecť“, bude to také nemastné-neslané, ako sú oni sami, po čom pravicoví voliči siahnu, lebo nebudú mať veľmi na výber. Jednoducho opäť strana na jedno použitie, akých tu už bolo neúrekom
Comeback býva ťažký a v prípade tých politických to platí dvojnásobne. Presadiť sa dokážu iba silné osobnosti, Dzurindovi však návrat nevyšiel. Je preto úsmevné, keď dvojnásobný premiér na rozlúčku povie, že „chceme byť prítomní v slovenskom politickom diskurze, budeme prichádzať s riešeniami pálčivých problémov Slovenska. Máme aj ďalej záujem o konštruktívnu spoluprácu s ideovo a programovo blízkymi stranami. Nie sme však účastníkom žiadnych diskusií o novom ,pravicovom subjekte' ani o týchto diskusiách nemáme informácie".
Ak sa chcel naozaj vrátiť a pomôcť Slovensku, tak za tie roky, čo sa pohyboval mimo veľkej politiky už mal mať v „šuplíku“ dávno nachystaný program. Nič také sme však od neho nepočuli. Iba otrepané frázy.
Projekt veľkej stredopravej strany sa tak odkladá na neurčito. Ak sa aj Kollárovi s Hegerom podarí niečo spoločne „upiecť“, bude to také nemastné-neslané, ako sú oni sami, po čom pravicoví voliči siahnu, lebo nebudú mať veľmi na výber. Jednoducho opäť strana na jedno použitie, akých tu už bolo neúrekom.