Ustavičné Putinovo vyhrážanie je v skutočnosti prejavom bezmocnosti. Ruské vojenské ťaženie nejde podľa plánov – plánovaná trojdňová špeciálna vojenská operácia trvá už vyše roka bez vyhliadok na dosiahnutie ruských vojenských cieľov.
Putin už môže uhrať už len zlý alebo ešte horší výsledok. A tak strašenie nukleárnou hrozbou je jeho posledným esom v rukáve. Stratégia je pritom jednoduchá. Tento naratív naplno využíva ruská propaganda, ktorej cieľom je rozdeľovať demokratické spoločnosti a tým oslabiť podporu Ukrajiny. Veď to vidíme na vlastné oči, ako strašenie narastajúcou nukleárnou hrozbou využívajú rôzne prokremeľské pobočky na Slovensku.
Jedným z hlavných znakov ruskej propagandy je to, že jej cieľom nie je presvedčiť o vlastnej verzii pravdy, ale zneistiť nás a vyvolať v nás pocit ohrozenia, aby sme sa prestali správať racionálne. V praxi to potom vyzerá tak, že z týchto kanálov chodia často protichodné správy a naratívy.
Dobrým príkladom je protirečenie si prokremeľských trolov pri možnosti napadnutia Slovenska Ruskou federáciou. Na jednej strane vyčítajú prozápadnej strane, že to ona tu straší, keď vraví, že ak by to Ukrajina nezvládla, tak my by sme boli ďalší v „osloboditeľskom” poradovníku ruskej armády. A to je vraj hlúposť, pretože Rusko si nedovolí zaútočiť na štáty NATO. Pri príbehu o nukleárnej eskalácii však vravia úplný opak – teda, že nemáme dodávať zbrane brániacemu sa susedovi, pretože sa staneme vojenským terčom a pokojne tu môžu začať padať ruské holubice mieru s dlhým doletom.
Putinove vyhrážania sú obohranou platňou s predvídateľnou piesňou. Tak ako to pri iných argumentoch vravia aj prokremeľskí aktéri – Rusi si nedovolia zaútočiť na členov aliancie. Veď sami majú problém dobyť násobne menšiu krajinu. Vojna s NATO by bola pre Putinov režim samovraždou. A Putin to dobre vie. Preto sa spolieha len na strašenie s cieľom oslabiť našu podporu. Je to jednoduché a jasné ako facka. O to tristnejšie je, že nemalá časť slovenskej populácie mu tieto lacné vyhrážky hlce aj s navijakom.