Pamätáme sa, že už na konci minulého roka nemalo byť na škôlky, školy, rôzne detské krúžky, športoviská, svietenie, kúrenie. Nestalo sa tak. Peniaze sa našli. Chápali sme primátorov a starostov, zvolebnievalo sa, v októbri žiadali ľudí, aby im opätovne dali svoj hlas. A Matovič bol ľahký a viditeľný terč. Vystúpiť proti nemu, označiť sa za obeť, vždy zabralo. Kto by to nevyužil?
A malo to ešte jednu nepopierateľnú výhodu: odvrátilo to zrak od skutočného bačovania v samotných obciach, zvlášť od odmien pre vedenie. Všetci sa pozeráme iba na platy poslancov v NR SR, nedovidíme už na platy ministrov, štátnych tajomníkov a manažérov verejných inštitúcií platených z našich daní. Boli by sme nemilo prekvapení, aké odmeny tam lietajú.
Rovnako tak v mestách. V krajských, okrem Žiliny, sa platy primátorov po voľbách a „nevyhnutnej“ valorizácii pri dvojcifernej inflácii šplhajú nad 7 000 eur. Uťahovanie opaskov? Diery v rozpočtoch? Zasmejme sa. Tých sedemtisíc nie je tabuľkových, začnú časť z celkovej sumy tvoria odmeny. Tie musí odklepnúť mestské zastupiteľstvo. Nuž a prečo by im mestskí poslanci, rovnako „nezávislí“, nepridali? V spoločnej kase sa vždy nájde, keď ide o „dobrú“ vec. Kríza, nekríza. Apropo, koľko berú takí mestskí poslanci?
Ani primátori menších miest netrpia chudobou a niekoľkotisícové odmeny sú samozrejmosťou. Rovnako tak v krajoch. Dokonca aj v menších obciach. V jednej v Sabinovskom okrese starostovi na účte každý mesiac pristane vyše päťtisíc eur.
Primátori, starostovia a župani robia iba to, čo im dovolíme. Prečo by si neprilepšili, keď neprotestujeme a doprajeme im? Nie je čas na zmenu?