Pellegrini si až príliš zvykol na svoje výsadné postavenie a to sa mu teraz vypomstieva. Rovnako tak prílišné vymedzovanie voči Smeru a koketovanie s pravicovými liberálmi. Voliči Hlasu si vážia slušnosť, umiernenosť a iný štýl politiky – teda to, čo im dlhý čas prekážalo na politike Smeru – no to v žiadnom prípade neznamená, že sa z nich stali fanúšikovia pravicových strán. Lenže práve koalíciu s nimi im Pellegrini po voľbách nepriamo ponúka.
Až veľmi okato a často sa dištancuje od Smeru, zvlášť Fica a jeho politického štýlu a praktík, no zároveň sa príliš nebráni spolupráci s liberálnymi a stredopravými stranami. A pôvodní voliči ešte „starého“ Smeru si to neprajú. Nech už je Fico, aký je, vždy lepší ako Richard Sulík, Michal Šimečka alebo Eduard Heger. A to potvrdzujú aj prieskumy. Smer v poslednom čase rastie priamo úmerne na úkor Hlasu.
Navyše sa zmenila doba. Na Ficove kauzy sa zabudlo, na stole je zdražovanie, inflácia, sociálne témy. A tie vie predseda Smeru naservírovať svojmu okruhu voličov a sympatizantov. Naopak, Pellegrini akoby presne nevedel, kto je jeho volič. Ak naďalej bude trvať, že so Smerom po voľbách nepôjde za žiadnu cenu a bude stále koketovať s pravicovými stranami, tak ešte pred voľbami ho neminie prudký pád. Nebol by to prvý prípad ľavicovej strany, ktorá v snahe byť čo najmodernejšia prišla takmer o všetkých voličov. Varovaním by mal byť úpadok českej ČSSD, ktorej voličov bez okolkov prebral pôvodne pravicový Andrej Babiš.
Práve reálna obava z dosiaľ nepredstaviteľného návratu Fica na premiérske kreslo môže do septembrových volieb úplne poprehadzovať celú politickú scénu.
Hlas má momentálne svoje miesto neisté a Smer nulový koaličný potenciál, okrem Republiky a SNS. Podľa prieskumu Focusu by väčšinu v NR SR získala koalícia Smeru, Hlasu a Sme rodina. Hoci Boris Kollár to bude jednoznačne vylučovať, ideové spriaznenie tu je. A keďže v Česku existovala v minulom volebnom období menšinová koalícia tolerovaná komunistami, nemôžeme vylúčiť ani podobný variant s Republikou.
Pravicové strany by na pomyslenie, že zostavia budúcu vládu, mali zabudnúť. V prieskumoch zatiaľ nebodujú a sú až príliš roztrieštené ľudsky i ideologicky na konzervatívcov a liberálov. Akékoľvek účelové spájanie viacerých strán proti Smeru a Hlasu, ktoré by len tesne dosiahlo parlamentnú väčšinu 76 poslancov, opäť privedie iba zmätok a nestabilitu. Tak to fungovalo za Radičovej, Matovičovej i Hegerovej vlády.
Na scéne nie ani jeden pravicový politik, ktorý by dokázal váhou svojej osobnosti spájať. Naopak, čím viac sa blížia voľby, tým viac sme svedkami väčšieho trieštenia. A nádej, že OĽaNO predsa len neprelezie päť percent (ako naznačil prieskum Focusu), čo by k stabilite rozhodne pomohlo, je zatiaľ malá.
Práve reálna obava z dosiaľ nepredstaviteľného návratu Fica na premiérske kreslo môže do septembrových volieb úplne poprehadzovať celú politickú scénu. Robiť preto ďalekosiahle úvahy o budúcich koalíciách je veľmi ošemetné a sú to teraz iba čisté špekulácie.