Už viackrát sa písalo, že v životnej úrovni meranej v HDP na paritu kúpnej sily nás predbehlo Poľsko, Maďarsko, dokonca aj Rumunsko a za nami zostalo iba Bulharsko. Rovnako to, že Česko sa nám opäť rýchlejšie vzďaľuje. V roku 2015 sme dosahovali 79 % a Česi 89 % úrovne krajín EÚ. V minulom roku sa naši západní susedia dostali na 91 % a Slovensko spadlo na 67 %.
Lenže nie je to celkom pravda. Aj renomovaní ekonómovia a štatistici sa dopúšťajú chýb, aj v takých dôležitých oblastiach. Slovenský Štatistický úrad totiž v roku 2019 zvýšil cenovú úroveň od času, keď sme vstúpili do EÚ. Prečo až v roku 2019 došlo k takejto závažnej úprave, nevedno.
To nie je všetko. Chybu urobili aj európski štatistici v Eurostate. Tí naše zmeny nezapracovali v plnom rozsahu, ale iba od roku 2016. Výsledok? Od roku 2015 slovenská ekonomika stráca riadne na sile. Na papieri, nie v skutočnosti. V realite totiž od roku 2005 naša ekonomika nepredvádzala taký výnimočný rast, ako sa uvádzalo. Slovenský tiger bol skôr kocúr domáci.
To je zlá správa pre Mikuláša Dzurindu pokúšajúceho sa o návrat do politiky. Reformy jeho vlády pod patronátom Ivana Mikloša neboli až takým zázrakom.
Nech je, ako chce, teraz pred voľbami by politici i ekonómovia mali konečne ponúknuť recept, ako upadajúcu ekonomiku naštartovať.
Dobré svetlo to však nevrhá ani na vlády Smeru, pretože nepriniesli žiadne nové impulzy a neodkázali dať ekonomike účinné injekcie. Od ekonomickej a finančnej krízy v roku 2008 sme stratili ťah na bránu, aj v období vlády pod vedením SDKÚ v rokoch 2010¤-¤2012. Ekonomika rástla, no iba v rovnakej miere ako vyspelé západoeurópske. A to sme mali k dispozícii miliardy eur z eurofondov… A zlé vysvedčenie – čo asi nikoho neprekvapí – prichádza aj pre Matovičovu a Hegerovu vládu: od roku 2020 sa nám životná úroveň vyspelých krajín EÚ začína vzďaľovať ráznym krokom.
A ešte je tu jedno vážne štatistické „nedopatrenie“. Eurostat uvádza, že bývanie na Slovensku je približne dvakrát drahšie ako v Maďarsku a Poľsku a o polovicu drahšie ako v Česku. Pekná hlúposť. Európski štatistici žijú pekne odrhnutí od reality, život v našich krajinách poznajú iba z papierov. Drvivá väčšina ľudí u nás býva vo vlastnom, iba nepatrná časť v nájme.
Áno, mladšia a stredná generácia platí hypotéky, a tie nie sú nízke. Byty a domy sú u nás poriadne predražené. Je ich totiž málo. V posledných rokoch sa ceny bývania úplne odtrhli z reťaze, no zmierňovali ich úroky pod jedno percento. Tomu je dnes koniec, úroky sa šplhajú k piatim percentám. Mnohým rodinám sa končí fixácia, bývanie sa stane ešte drahšie a životná úroveň markantne klesne.
Zlé vysvedčenie to nie je iba pre našich politikov, maslo na hlave majú aj ekonómovia, zvlášť vo vládnych inštitúciách, ktorí s tými v Bruseli komunikujú. Prečo pracovníkov z Eurostatu včas neupozornili na chyby? Nech je, ako chce, teraz pred voľbami by politici i ekonómovia mali konečne ponúknuť recept, ako upadajúcu ekonomiku naštartovať.