Pritom pre túto vládu to bola jedna z priorít reformy zdravotníctva, čo mal podčiarknuť aj plán obnovy. Nosnou chrbticou nemocničnej liečby sa mali stať centralizované nemocnice s náročnejšími medicínskymi programami. Rozdelenie podľa kvality a určenie presných kompetencií (optimalizácia), kto čo môže, je preto nevyhnutné. Ako obyčajne to na Slovensku dopadlo opačne. Z plánu obnovy idú peniaze na menšie regionálne, nie na špičkové nemocnice a ústavy, či budovanie najmodernejšej nemocnice na Rázsochách.
Dôvod je úplne jednoduchý. Už pri prvom návrhu optimalizovanej siete sa ozvali populistickí politici, aj z vládneho košiara, zvlášť Boris Kollár. Veď kto by sa nechcel pasovať do roly ochrancu obyčajných ľudí, ktorý s pevným štítom bráni rušenie ich nemocnice? Lacné body na úkor zdravia nás všetkých. Pretože pri optimalizácii nejde o rušenie oddelení a regionálnych nemocníc, ako sa nám snažia nahovoriť o moc bojujúci politici, ale o zabezpečenie a dostupnosť kvalitnej starostlivosti. Väčšie oddelenie, viac lekárov, väčšia konkurencia, viac operácií, viac skúseností a odbornosti, lepšia starostlivosť.
Že optimalizácia pred voľbami rozpúta poriadnu bitku a populistickí politici budú chcieť lacno zarobiť, netreba vôbec pochybovať.
Samozrejme, treba prihliadať na špecifiká každého regiónu – hustota osídlenia, dopravná dostupnosť. Lenže vydieranie niektorých malých miest, ktoré chcú za každú cenu to či ono oddelenie, aj keď medicínskych výkonov je tam ako šafranu, oddelenia sú nevyťažené, je neprípustné. A to často len preto, aby sa niekto mohol pochváliť, že majú nemocnicu.
Optimalizácia je nemysliteľná bez posilnenia záchrannej služby. Už teraz chýba 40 percent záchranárov, nehovoriac o modernizácii autoparku. A tiež musí byť jasné, kto kam patrí (spádové oblasti). Zdravotná starostlivosť sa nezlepší, kým v nemocniciach vyššej kategórie bude pre nedostatok peňazí málo lôžok, respektíve izieb. Často sú pacienti po (náročnom a profesionálnom) vyliečení akútneho stavu posielaní, stále nedoliečení, domov pre nedostatok kapacít. Práve tu by mohli menšie nemocnice zohrať svoju úlohu a slúžiť ako „doliečováky“, pretože práve v tomto segmente dlhodobo zaostávame a doplácame na to.
Ako bude rozdelenie nakoniec vyzerať, nie je jasné, viaceré menšie nemocnice už ustúpili. Ministerstvo zdravotníctvo zatiaľ predstavilo iba predbežné rozdelenie medicínskych programov (cca 400), no k dokonalosti to má ďaleko. Ďalšie spresnenie príde v júni a následne po voľbách. Že optimalizácia pred voľbami rozpúta poriadnu bitku a populistickí politici budú chcieť lacno zarobiť, netreba vôbec pochybovať.
Ministerka Kalavská v zime 2019 odmietla populistom robiť fackovacieho panáka a so cťou rezignovala. Dnes nielenže stojíme opäť tam, kde pred štyrmi rokmi, no pred voľbami už nebude mať ani kto dať najavo svoju hrdosť a odstúpiť, pretože nemáme ministra zdravotníctva. To asi najlepšie vyjadruje, aký pokrok sme dosiahli.