Predstavitelia ministerstva dopravy, Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) podpísali memorandum o spolupráci na príprave projektu výstavby dvoch tratí pri Bratislave. Je to zásadný zlom, ktorý ukazuje, že verejná železničná doprava má nielenže svoje opodstatnenie, ale v časoch rastúcej klimatickej krízy jej význam stúpa.
Táto pozitívna správa prichádza zhodou okolností v roku, keď si pripomíname 20. výročie zrušenia viac ako dvoch desiatok regionálnych tratí. Škrty v grafikonoch sa vtedy stretli s veľkou nevoľou obyvateľov dotknutých regiónov a vyvolali azda najväčší štrajk železničiarov, no ostali bez odozvy.
Cieľom týchto opatrení boli úspory. Ukázalo sa však, že mnohé boli nedomyslené. Napr. zrušenú trať z Trenčína do Chynorian veľmi rýchlo obnovili, pretože náhrada železničnej dopravy autobusmi sa ukázala ako neefektívna. Preplnené autobusy najmä v úseku medzi Bánovcami nad Bebravou a Trenčínom nemohli kapacitne nahradiť vlaky. Podobné šťastie však nemalo zvyšných 21 tratí, na ktorých regionálnu železničnú osobnú dopravu definitívne zastavili.
Azda jedinú výnimku predstavuje trať Zvolen – Šahy. No nebyť osobnej intervencie ministra dopravy Arpáda Érseka, pravdepodobne by sa obyvatelia Hontu obnovy osobnej vlakovej dopravy v r. 2018 ani tu nedočkali.
Po rokoch, keď dochádzalo k postupnej likvidácii osobnej železničnej dopravy na regionálnych tratiach, čím sa dostupnosť územia železnicou znižovala, sa pred pár rokmi ako prvá lastovička objavil návrh na výstavbu novej železničnej trate v úseku Nitra – Trnovec nad Váhom. Malo to svoje opodstatnenie, keďže Nitra zostáva jediným krajským mestom bez kvalitného železničného prepojenia a takto by sa jazda rýchlikom medzi Bratislavou a mestom pod Zoborom skrátila na menej ako hodinu.
Útvar hodnoty za peniaze však minulý rok dal tomuto projektu stop, pretože jeho prínosy sú vraj nadhodnotené.
O to viac prekvapuje, že v Bratislave sa rozhodli ísť inou cestou.
Zdá sa, že v hlavnom meste konečne pochopili, že rozvoj automobilovej dopravy narazil na svoje kapacity. Pridávaním jazdných pruhov sa problém nezmenšuje, ale naopak zväčšuje, lebo do centra mesta prúdia ďalšie a ďalšie autá.
Zdá sa, že v hlavnom meste konečne pochopili, že rozvoj automobilovej dopravy narazil na svoje kapacity. Pridávaním jazdných pruhov sa problém nezmenšuje, ale naopak zväčšuje, lebo do centra mesta prúdia ďalšie a ďalšie autá. V čase dopravnej špičky premávka na vjazde do Bratislavy kolabuje a vodiči čakajú aj v niekoľkokilometrových kolónach.
S rýchlo rastúcou výstavbou v Bratislave a v priľahlých obciach sa zvyšuje aj počet obyvateľov v regióne a jediné riešenie, ako takú masu ľudí efektívne prepraviť, je dostať ich z áut na koľaje. Ak si má človek vybrať, či bude stáť v zápche alebo sa pohodlne odvezie vlakom, je zrejmé, ktorú možnosť si vyberie. Doteraz však ľudia veľmi na výber nemali, lebo hromadná doprava a najmä tá železničná bola dlho zanedbávanou popoluškou.
Keďže oba projekty sú iba v štádiu príprav (robí sa štúdia uskutočniteľnosti), zostáva len dúfať, že nejakému šikovnému „počtárovi“ zasa nevyjde, že trate z Bratislavy smerom do Stupavy a do Chorvátskeho Grobu sú nerentabilné, lebo potom hrozí, že naše hlavné mesto stratí poslednú šancu vybudovať kvalitný nosný dopravný systém (za čo sa nám naše deti poďakujú).