Spojenie týchto dvoch strán sa zdá byť racionálnym kalkulom. Dobrá voľba má na účte peniaze z minulých volieb, no nemá percentá. Pri Hlase to je zas naopak. Aj keď s tými percentami to pri aktuálnych krokoch Hlasu až tak slávne nevyzerá.
Rozhodnutie o integrácii viselo vo vzduchu už dlhší čas. Prejavilo sa to napríklad koncom februára, keď z Dobrej voľby odišiel umiernený Alojz Hlina. A to práve preto, že strana uvažovala o spájacích rokovaniach s Hlasom. Finálne rozhodnutie však zrejme nie je celkom pochuti ani podpredsedovi strany Radovi Baťovi, ktorý vtedy síce Hlinu kritizoval, no na kandidátku Hlasu nenastúpi. Faktom však je, že Baťo tento postoj deklaroval už v čase Hlinovho odchodu.
Vo všeobecnosti možno integráciu Dobrej voľby s Hlasom vnímať ako očakávaný a nie celkom zlý krok. Spoločnú totiž nemajú len červenú ale aj personálne prepojenia. Práve z Dobrej voľby prešli do Hlasu napríklad Branislav Becík či Zuzana Dolinková. Či sa s týmto presunom stotožnia aj osobnosti ako napríklad ústavný právnik Peter Kresák, bývalá šéfka zahraničného výboru parlamentu Katarína Cséfalvayová či exminister obrany Martin Fedor, je zatiaľ otázne. No ak áno, Hlas naberie nielen na váhe svojho mešca, ale aj na kvalitných menách. V takom prípade by však musel Peter Pellegrini prehodnotiť svoje skoršie vyjadrenia, že to nebude vyzerať tak, že členovia Dobrej voľby dostanú miesto na kandidátke Hlasu. Inak by si strieľal do vlastnej nohy.
Spojenie je teda dobrou voľbou aj v kontexte problému roztrieštenosti straníckeho spektra a spájania strán delením. To, či sa však tento výhodný barter premietne aj do vyšších percent, je zatiaľ otázne. Politická matematika totiž nemusí zákonite fungovať tak, že dva plus dva sa rovná štyrom.