Do Bratislavy počas týchto dní pricestuje okolo 1 500 hostí zo 70 krajín vrátane desiatky prezidentov a premiérov, 15 ministrov zahraničných vecí a obrany zo všetkých kútov sveta. Úspech spočíva už len v schopnosti malej krajiny zorganizovať takú prominentnú udalosť.
V slovenskej spoločnosti rezonuje silný sentiment a presvedčenie, že vo svetle svetovej politiky predstavujeme marginálneho aktéra, ktorý by mal hrať aktívnejšiu rolu. Spoločne voláme po silnejšom hlase Slovenska v Európe a po intenzívnejších diskusiách o našej úlohe v nej. Keď sa však takáto príležitosť naskytne, nejeden z nás dvíha obočie.
Slovensko je krajina plná kontradikcií a kognitívnych havárií. Potvrdzuje nám to aj prieskum GLOBSEC trends, ktorý realizovala renomovaná agentúra Focus. Na jednej strane si myslíme, že ako člen EÚ máme silnejší hlas vo svete (57 %), na druhej strane EÚ považujeme za diktát Bruselu (70 %). Rusko si idealizujeme a myslíme si, že je obeťou, no zároveň ho nevnímame ako strategického partnera a len hŕstka ľudí je ochotná sa tam presťahovať a žiť v Putinovej diktatúre.
Spoločne si ceníme hodnotu demokracie, rovnosti, slobody či právneho štátu, na druhej strane brojíme proti liberálnej demokracii. Vážime si hodnotu slobody prejavu a tlače, no zároveň chceme okliešťovať mienkotvorný vplyv médií… A takto by sa dalo pokračovať ďalej.
Tieto protirečenia však nie sú výzvou na pesimizmus, ale na diskusiu. Sú totiž výsledkom toho, že naše názory väčšinou reflektujú jednoduché politické posolstvá a následne si žijú vlastným životom. Ich vzájomnú kompatibilitu neriešime, pokým nepríde k vecnej konfrontácii. Udalosti ako GLOBSEC nám v tomto nastavujú zrkadlo. Teraz už je len na nás, ako sa k tomu postavíme.
Demokracia je diskusia. Pokým nepristúpime k férovej a slušnej výmene názorov, nemôžeme sa čudovať, že žijeme v paralelných svetoch plných kontradikcií a vzájomného neporozumenia.