„Len Napoleon dokázal viac,“ vyhlásil o sebe. Berlusconimu nikdy nechýbalo sebavedomie. Povedať o ňom, že bol kontroverzný, je slabý výraz.
V roku 1994, keď sa prvýkrát dostal k moci, ľudia uverili, že prinesie do talianskej politiky nový vietor a skoncuje s korupciou, ktorá krajinu sužovala dlhé desaťročia, keď sa pri moci striedali socialisti a kresťanskí demokrati.
Pravdou je, že Berlusconi zmenil taliansku politiku na nepoznanie, no len ťažko možno povedať, že k lepšiemu. Tento majster populizmu prepojil ekonomickú, mediálnu a politickú moc spôsobom ako nikto predtým. Potom, ako vybudoval celé štvrte a následne aj vlastné mediálne impérium, sa dostal na samý vrchol talianskej politiky.
Ľuďom imponovalo, čo dokázal ako podnikateľ. A nepochybne aj to, že si nerobil ťažkú hlavu so zákonmi a morálkou. Domnievali sa, že keď je niekto úspešný v biznise, dokáže to aj v politike. A tak uverili jeho sľubom, že Taliansko zmení k lepšiemu. V skutočnosti však urobil pravý opak – zadlžil krajinu a rozložil právny štát.
Napriek tomu ľudia opätovne uverili jeho sľubom a zvolili ho znova a znova… Celkovo bol pri moci 10 rokov, čo je na talianske pomery rekordne dlho.
Nadšení z neho boli spočiatku aj mnohí pravičiari na Slovensku. Až neskôr im došlo, že v skutočnosti je nepriateľom demokracie. Mimochodom, skladba Forza Italia inšpirovala v roku 1994 HZDS k vzniku piesne Vivat Slovakia.
A o dekádu neskôr sa aj u nás objavili podnikatelia, ktorí vstupovali do politiky s tým, že v nej by mali pôsobiť len bohatí ľudia, lebo nemajú žiadne postranné úmysly, čo je kolosálny nezmysel. Každý má však právo sa popáliť…
Berlusconi zanechal v politike hlbokú stopu. Žiaľ, negatívnu. Zmenil ju na frašku a tento zdeformovaný obraz pretrváva dodnes nielen v Taliansku.